Ich požiadavky boli oprávnené a neriešili sa 20 rokov. Nech si my, lekári, myslíme o sebe čo chceme, sestry sú chrbticou slovenského zdravotníctva. Bez nich niet zdravotnej starostlivosti. Ich ohodnotenie je však mizerné, často na úrovni 300 - 400 Eur.
Keď sa v máji 2011 sestry ozvali, vláda Ivety Radičovej a Výbor pre zdravotníctvo, ktorému som vtedy predsedal, sa k ich požiadavkám postavili veľmi ústretovo. Mnohé z nich sa začali riešiť už v júni 2011 v Zákonníku práce, v septembri 2011 bol pripravený Zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek, ktorý NR SR 1. februára 2012 schválila 141 hlasmi poslancov naprieč celým politickým spektrom. Vtedy stáli za sestričkami všetky politické strany, bolo pred voľbami.
Potom však začali problémy. Nemocnice, ambulancie aj poisťovne svorne avizovali, že na to nemajú dosť peňazí. Boli sme svedkami pokusov o obchádzanie zákona - delenie úväzkov, preklasifikovanie sestier na opatrovateľky - prípadne jeho úplné ignorovanie.
Vtedy podporovať sestričky prestalo byť populárne.
Predchádzajúca vláda však odložila pre zdravotníctvo v štátnom rozpočte do rezervy 50 miliónov eur. Parlament schválil presun tejto rezervy do zdravotného poistenia a od júla sa navýšili zmluvy nemocniciam a ambulanciám, aby bolo na platy. Skoro happy end, však?
Ale po viac ako roku sú sestričky znovu v čiernych tričkách pred parlamentom!
Lekárska komora sa totiž obrátila na generálnu prokuratúru s podozrením na protiústavnosť zvýšenia miezd sestier. Prokuratúra podala podanie na Ústavný súd a ten bleskovo za neuveriteľných 16 dní (!) rozhodol o dočasnom pozastavení účinnosti zákona o mzdových nárok sestier.
Prokuratúra a súdy by mali slúžiť spravodlivosti, spáchali však obrovskú nespravodlivosť a krivdu na sestrách.
Dôvody, ktoré Generálnu prokuratúru viedli k podaniu na Ústavný súd, sú nezrozumiteľné a zakladajú nebezpečný precedens.
Chcel som preto pozvať zastupujúceho generálneho prokurátora ako aj predsedníčku Ústavného súdu na rokovanie parlamentného Výboru pre zdravotníctvo. Ako máme rozumieť takýmto podaniam? A takýmto rozhodnutiam? Ako máme zosúladiť spravodlivosť so znením našej Ústavy?
Môj návrh uznesenia však nezískal podporu poslancov SMERu. Za L. Tichým a I. Macejkovou pôjdem preto osobne. Budem sa pýtať, lebo pri nespravodlivosti je potrebné konať a nie vajatať a strkať hlavu do piesku. SDKÚ-DS stála za oprávnenými požiadavkami sestier v máji 2011 a stojí za nimi aj v júli 2012. Aj keď to už prestalo byť populárne a na uvoľnené peniaze si robia zálusk sponzori.
