Kto sa skrýva v Rašiho chladničke?

V protikrízových opatreniach sme už v júni navrhli návrat k degresívnej marži a tiež zavedenie ochranného limitu na spoluúčasť pri doplatkoch za lieky. Minister vtedy návrhy rezolútne odmietol. Ochranný limit vraj netreba, veď máme bezplatné zdravotníctvo. A dodal, že sa bojí doma otvoriť chladničku, aby ma v nej neuvidel. Je to skrátka srandista.

Na bezplatné zdravotníctvo sa pýtam ľudí na stretnutiach – a teraz pred VÚC voľbami ich mám skutočne požehnane. Len na doplatkoch za lieky zaplatia dôchodcovia nezriedka aj 1000 korún mesačne. Pri dôchodku 7-8 tisíc to je výrazný zásah do rodinného rozpočtu. A nezostávajme len pri starších ľuďoch: moja žena sa minulý týždeň vrátila z lekárne s liekmi pre nášho chorého syna a na účte svietil doplatok 20 eur. Fajn, ja si to ako poslanec môžem dovoliť – ale ako sa s tým vysporiadajú rodiny, kde rodičia prišli o prácu a ochorejú im nebodaj naraz dve či tri deti? Navaria im cibuľového čaju? My že máme bezplatné zdravotníctvo?

To, že lieky budú lacnejšie, počúvajú ľudia pravidelne, pri každej kategorizácii. Keď sa na tých stretnutiach pýtam, či sú lieky lacnejšie, ľudia krútia hlavami. Nikdy neboli lieky také drahé ako dnes. Dokonca aj oficiálne čísla hovoria jasnou rečou. Kým v roku 2005 zaplatil priemerný občan v zdravotníctve na drevo 3800 korún ročne (vrátane Zajacových poplatkov), tak v tomto roku, po zrušení poplatkov a v Rašiho “bezplatnej” fantázii, zaplatíme priemerne 6500 korún! A keďže priemer je, ako vieme, zradná veličina, pre mnohé domácnosti je toto zaťaženie ešte výrazne vyššie.

Vyvolávať očakávania, že lieky budú lacnejšie, je nezodpovedné. Lieky pre ľudí lacnejšie nebudú. Aj keď sa podarí znížiť cenu za jedno balenie, farmaceutické firmy dokážu motivovať lekárov a vynahradia si to vyšším počtom predpísaných balení.

Sociálny charakter zdravotníctva podľa nás zabezpečí záchranná sieť v podobe limitu na maximálnu ročnú spoluúčasť. SDKÚ-DS navrhuje, aby maximálna platba v hotovosti bola vo výške 120 eur/3600 korún ročne (“10 eur mesačne, ani o cent viac”).

A kým si minister osvojí tento náš návrh, prejdime k tomu protikrízovému opatreniu, ktoré už zvažuje – znovuzavedenie degresívnej marže v nemocniciach. Degresívna marža znamená, že z drahšieho lieku má distribučný reťazec nižšiu províziu. Nemocnice (najmä tie veľké, štátne) na tom ročne ušetrili okolo 200 miliónov korún.

Ak nemocnice ušetrili, niekto o tieto peniaze prišiel, však? Áno, dodávatelia liekov. Ani nemusíte dlho hľadať, aby ste našli prepojenie na záujmy firmy Martek Medical, nástupcu firmy Fakon, v ktorej ešte nedávno pôsobil istý pán Pavol Paška, tzv. neviditeľný minister zdravotníctva. A tak sa na jar tohto roku menili pravidlá pre výpočet odmeny pre distribučný reťazec. Raši zrušil degresívnu maržu a nahradil ju mimoriadne nevýhodnou (pre nemocnice, samozrejme) sadzbou z maximálnej ceny lieku. Ak bol aj liek lacnejší, marža zostala maximálna. No pochopíte to? Kým poisťovne hlásili dramatický prepad výberu poistného a za oknami zúrila kríza, tak Raši ešte pustil zdravotníctvu statočne žilou.

Rýchlo sa ukázalo, že raz darmo, lukratívna odmena pre distribučné firmy je lukratívna len na papieri. Nemocnice totiž dodávateľom neplatia. Rok sľubované oddlžovanie zostáva v nedohľadne a nevýhodná marža tlačí nemocnice ešte viac ku dnu.

Minister teda zvažuje náš protikrízový návrh a možno vráti maržu do pôvodného stavu. Mal by sa poponáhľať, každý deň jeho váhania prehlbuje dlh nemocníc. Ten budú musieť zasa raz zaplatiť daňoví poplatníci, ako jeden z mnohých účtov za vládnutie Ficovho all-stars tímu.

Raši by mal asi chladničku otvárať častejšie.