Táto vláda tvrdí, že buduje bezplatné zdravotníctvo. Nič proti tomu, je to ich videnie sveta. Podľa mňa je to ľúbivý, avšak nesplniteľný cieľ. (Bezplatné zdravotníctvo nemôže byť zároveň kvalitné a zároveň dostupné. Sme odkázaní na kompromis medzi týmito troma podmienkami.) Táto vláda však naviac tvrdí, že sa jej to podarilo. Dostupné údaje však svedčia o opaku.
ZNÁSILŇOVANIE ŠTATISTIKY NEPOMÔŽE, PACIENTI PLATIA VIAC
Keďže to sa do vládnej vitríny úspechov nehodí, na rad prichádza znásilňovanie štatistiky. Čo však má pacient z toho, že dnes je v kategorizácii až 53 % liekov bez doplatkov, keď lekári predpisujú tie druhé, s doplatkami? Alebo že 100 najpredpisovanejších liekov z roku 2006 malo v roku 2009 nižšie doplatky? Dnes sa predpisuje iných 100 liekov než pred troma rokmi, a to aj s väčším doplatkom. Jediný úžitok z takéhoto porovnávania môžu mať pacienti so strojom času, ktorí si s receptom z roku 2006 odskočia do lekárne v roku 2009.
Nechcem však, aby sme jalovými diskusiami odbočili od podstaty: pacienti platia za zdravotníctvo viac, a to aj za zdravotníctvo hradené z verejného zdravotného poistenia. Napriek zrušeniu poplatkov, napriek zníženiu DPH a napriek tvrdeniu ministra Rašiho, že to tak určite nie je (hoci pripúšťa, že to ešte nemá prerátané).
DOPAD PREDOVŠETKÝM NA NAZRANITEĽNEJŠIE SKUPINY
Dopad spoluúčasti je pritom najväčší na najchudobnejšie domácnosti. Doplatky vo výške 30 eur mesačne na lieky nie sú zriedkavosťou a predstavujú závažný zásah do ich rozpočtu. Chronicky chorí pacienti, ktorí užívajú väčšinu predpísaných liekov, patria často práve do tejto ohrozenej skupiny.
Preto sme prišli s návrhom, ako chronických pacientov alebo rodičov chronicky chorých detí ochrániť pred príliš vysokými doplatkami. Chceme zaviesť ochranný limit na spoluúčasť vo výške 120 eur ročne, v priemere 10 eur mesačne. Nie je to nič originálne - podobné limity existujú v mnohých iných krajinách. Pre príklad nemusíme chodiť ďaleko: ochranný limit zaviedla pred dvoma rokmi Česká republika. Strop pre spoluúčasť pacientov nájdeme dnes vo Švédsku či v Dánsku. Majú tam na mnohé veci iný názor než minister Raši ("je to úplne nesystémové opatrenie"), a to je zrejme i dôvod, prečo sú ich zdravotníctva v medzinárodnom porovnaní lepšie než to slovenské...
AKO BY FUNGOVAL OCHRANNÝ LIMIT?
Pre pacienta by sa v priebehu roka nič nezmenilo. Zdravotná poisťovňa má aj dnes informácie o tom, koľko dopláca pacient za lieky v lekárni a koľko zaplatí na poplatkoch za služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou. Odporúčam však, aby si poistenec pri platbách u lekára či v lekárni odkladal bločky z pokladne či potvrdenia o zaplatení - pre vlastnú kontrolu a aby získal prehľad, koľko už zaplatil.
Po skončení roka potom požiada svoju poisťovňu o preplatenie výdavkov nad limit 120 eur. Do troch mesiacov mu poisťovňa pošle peniaze.
ZACHOVANIE SOLIDÁRNOSTI
Zrušenie poplatkov ani zmeny cien liekov po roku 2006 neznížili finančné zaťaženie chronicky chorých pacientov. Ochranný limit to dokáže. Nejde o ľavicové či pravicové riešenie, ale o opatrenie na zachovanie solidárnosti systému.
Parlament tento návrh nepodporil. Ochranný limit bude preto súčasťou volebného programu SDKÚ-DS a sľubujem, že ho budem presadzovať. Rád si vypočujem vecné a konštruktívne pripomienky.
