Posilnenie centrálnej koordinácie a plánovania štátnych nemocníc, jedna zdravotná poisťovňa, Lex Rázsochy, viac študentov medicíny, zásluhový systém príplatkov pre zdravotníkov, podpora spolupráce poskytovateľov na zlepšení manažmentu pacienta by sa dobre hodili do Ficovho alebo Pellegriniho programového vyhlásenia, ale od Matovičovcov je to nemilé prekvapenie. Reforma zdravotníctva sa teda konať nebude, zase nás čakajú 4 stratené roky v zdravotníctve.
Hneď v úvode časti programového vyhlásenia vlády venovanej zdravotníctvu sa dočítate nielen o potrebe silnej regulačnej úlohy štátu v zdravotníctve, ale aj o potrebe vlastníckej prítomnosti v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a posilnení postavenia v zdravotnom poistení na zabezpečenie dostupnosti. Matovičova vláda jasne deklaruje, že chce pokračovať tam, kde SMER skončil - v budovaní zle fungujúceho štátneho zdravotníctva. Skutočnosť, že regulačná a vlastnícka úloha štátu sú v priamom konflikte záujmov, vládu zjavne nevyrušilo.
PACIENTI
Ak ste očakávali, že vláda konečne posilní nárok pacientov na zdravotnú starostlivosť, aby neboli rukojemníkmi poskytovateľov, tak zostanete znovu sklamaný. Programové vyhlásenie síce všeobecne hovorí o motivácii k prevencii a zdravému životnému štýlu, zlepšeniu informovanosti pacientov, objednávaniu k lekárovi cez telefón či web a zlepšeniu manažmentu pacienta spoluprácou poskytovateľov, ale zadefinovanie nároku pacienta tam nenájdete. Dobrou správou je sľub nulového limitu spoluúčasti na doplatky za lieky pre invalidov, deti do 6 rokov a dôchodcov s nízkymi dôchodkami. Na druhej strany však chýba ochrana pacientov pred vyberaním všakovakých poplatkov v ambulanciách. Za to nechýba nezmysel z predvolebného referenda OĽANO, že pri podozrení na nádorové ochorenie má byť pacient operovaný do 14 dní na základe indikácie onkológa.
ZDRAVOTNÍCI
Vláda síce deklaruje, že chce vytvárať motivačné prostredie, aby zdravotníci neodchádzali a vracali sa do slovenského zdravotníctva za zjednodušených podmienok, ale zásluhovým systémom príplatkov motiváciu hneď aj pochováva. Pozitívne nápady ako vyššie mzdy na úrovni 110% priemernej mzdy pre sestry, poriadok so vzdelávaním, posilnenie rezidentských programov či možnosť robiť výkony v nemocniciach pre ambulantných lekárov dopĺňa nápad na viac študentov medicíny, ktorý nás znovu vracia k Ficovým a Pellegriniho „riešeniam“ nedostatku zdravotníkov.
REFORMA
Programové vyhlásenie často omieľa slovo reforma, ale najmä v titulkoch podkapitol, lebo pri ich čítaní nachádzate skôr opatrné vylepšenia zle fungujúceho systému na spôsob exministrov zdravotníctva Druckera a Kalavskej. Pri tzv. „reforme“ ambulantnej starostlivosti sa napríklad hovorí o podpore vzniku nových ambulancií a odmeňovaní za inovácie, ale o zmene 25 rokov fungujúcich nemotivačných platobných mechanizmov ani slovo. Vláda sa opatrne hlási k stratifikácii nemocníc, aj keď to musíte najprv vylúštiť v texte, potom ale pokračuje v „Druckerovskej koncepcii“ štátnych nemocníc s centrálnym riadením, obstarávaním, plánmi obnovy a manažmentmi so zodpovednosťou. Nefungovalo to za Druckera, keď medziročne dlh štátnych nemocníc narastal o 80 mil. eur, nebude to fungovať ani za Krajčího.
LEX RÁZSOCHY
Vláda vzletne sľubuje nové nemocnice a potom sa dočítate, že chce postaviť AŽ DVE v regiónoch a na dostavbu Rázsoch príjme samostatný zákon. Môj otec bol stavbár a teraz by povedal, že nemocnicu netreba uzákoniť, ale postaviť!
JEDNA ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA
Skutočný šok ale prichádza na záver podkapitoly o zdravotnom poistení. Vláda najprv vágne deklaruje, čo od zdravotných poisťovní očakáva, aj keď to už roky robia. Potom sa vracia ku konceptu pripoistenia, ktoré majú ponúkať zdravotné poisťovne na nadštandardné služby a výkony, čo ale zároveň znamená nutnosť zadefinovania základného balíka zdravotnej starostlivosti. Je to evergreen mnohých programových vyhlásení vlády od roku 1994, kedy to ako prvý pomenoval minister zdravotníctva Tibor Šagát. Nikto však nikdy nemal politickú odvahu to zrealizovať, že by to práve Matovič urobil? Na záver podkapitoly napokon prichádza pohrozenie pre „zlé súkromné“ zdravotné poisťovne. Ak vláda zistí, že: „súčasný systém zdravotných poisťovní neprináša hodnotu pre pacienta a dosahovanie zdravotných celospoločenských cieľov“, zváži zavedenie unitárneho systému zdravotného poistenia. Tak toto, na čo sa odhodlali Matovičovci, si netrúfla dať do programového vyhlásenia ani jedna z Ficových vlád. Miesto riešenia skutočne potrebných poistných modelov na posilnenie nároku pacienta nás zrejme znovu čakajú neproduktívne nekonečné diskusie o počte zdravotných poisťovní.
ZÁVER
Programové vyhlásenie vlády neprináša očakávanú reformu zdravotníctva - transformáciu nemocníc a zastavenie ich zadlžovania, výber rôznych poistných plánov podľa potrieb poistencov a posilnenie nároku pacientov, podmienky na modernizáciu nemocníc a motivačné prostredie pre zdravotníkov. Matovičova vláda plánuje naďalej pokračovať v „opravovaní“ zle fungujúceho systému. V princípe chce „zlepšovákmi“ zachrániť rozpadávajúce sa štátne zdravotníctvo, čo opakovane neviedlo a ani nemôže viesť k úspechu.
Autor je lekár a predseda strany ŠANCA
