Žijem v troška čudnej krajine, ale už som si zvykla, že na poštu chodím do potravín (pričom hlavná pošta je bližšie), na prechode autá zastávajú (občas aj mimo neho), opiť sa dá len po nájdení toho správneho obchodu a všetko obsahuje kilogramy soli. Strašne sa bazíruje na vlastnení tunajšieho osobného čísla, dôvody sa vyplavujú pomaly.Len ma prekvapilo, keď mi telekomunikácie s radosťou napísali, že zavedú čo chcem, lebo som "schopná im platiť". Prešla som previerkou, mám sa tešiť z ich služieb. Po vyprchaní radosti mi geniálny systém nechtiac ozrejmil kolega neobčan ako ja. Stačí totiž to ich osobné číslo, aby si v predajni pri kúpe na splátky mohli preveriť finančnú situáciu klienta. Za pár minút celý šťastný vychádzal s notebookom. Je to samozrejme rýchle, pohodlné, úžasné, ale radšej neprosím.Kolega je samozrejme šťastný so splátkovým kalendárom a nenapadne ho riešiť, že predavač v elektre o ňom na chvíľu vedel všetko. Ale doma nemajú ani rodné čísla, takže nemá o čom.Sladká to nevedomosť.Ešte pár rokov a budú tu obojky, alebo mikročipy? Alebo stačí čiarkový kód v podobe tetovania? Teraz nosia svoje životy v elektronickej instatnej forme, čo bude neskôr?Už len, čakať, kedy táto vymoženosť bude dostupná aj doma...
28. sep 2005 o 22:48
Páči sa: 0x
Prečítané: 916x
Veľký brat
Musím každého sklamať, ale nie! Nebude to o najnovšom objave našich televízií.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(5)