Včera som si cestou na prednášku o verejných financiách so študentami pustil jeden z obľúbených podcastov. Český, pretože sú lepšie, odporúčam Insider alebo Nový svět. Michal Půr hovoril o zážitku z pracovnej cesty do Bratislavy. Pri vstupe do mesta ho čakal prvý billboard „zastavili sme financovanie LGBTI projektov“, hneď za ním bol billboard o tradičnej slovenskej rodine zobrazujúci matku, otca a dve deti. Bol v šoku z toho, čo sa na Slovensku deje „veď táto krajina je ekonomicky úplne v háji. Oni majú dokonca 13. dôchodok pre všetkých! A samozrejme kataster na franforce.“ To ešte nepočul o transakčnej dani.
Česká republika sa bičuje za plánovaný 2,1 % deficit na rok 2025 a celkový hrubý dlh 44 % HDP. Naša vláda po drastickom zvýšení daní plánuje na rok 2025 deficit 4,7 % a hrubý dlh smeruje k hranici 60 % HDP. Keď som o tom následne študentom a študentkám rozprával, tak nemali predstavu, čo deficit predstavuje. Deficit 4,7 % HDP predstavuje sekeru 6,6 miliardy eur. Suma 6,6 miliardy predstavuje súčet ročných rozpočtov ministerstva školstva, ministerstva spravodlivosti a ministerstva financií. Celkom slušná patália. Minulý rok sme si museli každé šieste euro požičať a v roku 2025 to bude pravdepodobne každé siedme euro.
Máme 15 ministerstiev a polovičné ministerstvo – Úrad podpredsedu vlády pre Plán obnovy, ktorý so 311 zamestnancami funguje de facto ako plnohodnotné ministerstvo. Okrem nich existuje takmer 900 subjektov v rámci ústrednej štátnej správy. Na 5-miliónovú krajinu je to zbytočne veľa. Ak sa chceme dostať z problémov, musíme si úprimne povedať, aké služby od štátu chceme, v akej kvalite a za aké peniaze. Úlohu zoštíhlenia štátu musí prevziať kompetentná pravica, a nie čakajúci päťkári z republiky vezúci sa na vlne extrémnej pravice.
Popri týchto problémoch sa začal na Slovensku ďalší politický experiment. Ministerstvo investícií, informatizácie a regionálneho rozvoja patriace Smeru, ale riadené nezávislým Samuelom Migaľom. Ten sa po prevzatí rezortu vyjadril, že sa zodpovedá iba ľudom, nie je nominantom nikoho, a dokonca nie je skúsený manažér. Ideálny profil na ministra, no nie? Prvá tlačová konferencia Migaľa sa počúvala veľmi ťažko. Na ministerstve sa „len“ ocitol, je „čistá duša“, má pána Šalitroša, atď. Chýbala tomu legendárna veta, ktorú sme už raz počuli „nebojte sa, dobre bude“.
Aparát ministerstva investícií má cez 1160 zamestnanectva, čo je druhý najväčší počet zamestnancov aparátu po ministerstve vnútra. Riadi a koordinuje čerpanie eurofondov. Aktuálne Slovensko čerpá európske peniaze alokované na obdobie 2021 až 2027 v objeme takmer 13 miliárd eur. Ku koncu septembra 2024 bolo zazmluvnených viac ako 24 % z celkového objemu, avšak reálne vyčerpanie financií vo februári 2025 bolo na úrovni 3 %. Toto ministerstvo nikdy nemalo vzniknúť. Najlepšie, čo môže nový minister spraviť, je rozdeliť jeho kompetencie medzi iné orgány štátnej správy a celý barák rozpustiť. Pôvodný zámer centralizovať riadenie sa ukázal ako neefektívny a pomalý – a ani nový minister s tým nič nespraví.
Zároveň netreba zabúdať na to, ako Migaľ a Šalitroš presadzujú svoje hodnoty: jednoducho uvoľnili miesto v parlamente. Výsledok? Ten v najbližšej dobe pravdepodobne prijme množstvo škodlivých zákonov. Je to naivita alebo úmysel? Obe možnosti sú katastrofou.
Roky vlád socialistov, populistov a buranov z SNS a spol. priniesli len čoraz väčšie prerozdeľovanie peňazí, stagnáciu inovácií a brzdenie ekonomického rastu. Prerozdeľovanie však chudobu dlhodobo nevyrieši. Ak chceme prosperitu a lepšiu budúcnosť, musíme presadzovať čo najväčšiu ekonomickú slobodu, znížiť dane, podporiť inovácie, a dať firmám pokoj na prácu. Bez zmien budeme ďalej upadať – a to si nemôžeme dovoliť.
