
Môj strach sa prejavuje dvojako. Buď to skameniem na mieste a kým búrka neskončí sa ani len nepohnem z miesta, alebo so mnou divne cuká. (Občas čakám či mi to neostane. Myslím tým cukanie.)Tento nadprirodzený jav by bol pre ktoréhokoľvek pozorovateľa okrem iných prívlastkov najmä humorným.
Pred tým než prišiel Rudo to bolo naozaj zlé. Je so mnou od mojich osemnástich. Bude tomu dva roky čo sa poznáme. Túto noc sa opäť zachoval ako gavalier. Ponúkol sa, že si ku mne ľahne do postele a bude ma držať v náručí, až kým tie hromy a blesky neprestanú. A ostal aj po búrke. Držal ma nežne za ruku a občas pošteklil svojim hebkým noštekom. A ja som mohla v bezpečí ďalej snívať.
Milujem krtkov, ale Rudo je z nich najlepší.