Takmer každý máme nejaký zlozvyk. Aj keď občas si ho nie sme vedomí. Ale ak sme aspoň raz denne v kontakte s ľuďmi, prihodí sa, že nás naň niekto upozorní. Ja si ten svoj uvedomujem až priveľmi. A to vlastným i cudzím pričinením. Na každom kroku totiž počujem: "Nika, nechaj už tie nechty!" Správne hádate. No nechty si okusujem. Môže za to ale moja rodina, v ktorej to asi bude dedičné. (výhovorka sa vždy zíde)
Ale čo ma trápi. Každé dievča, teda aspoň väčšina, chce byť krásne. A k tomu patria aj pevné, upravené a dlhé nechty, ktoré ja nemám. (nie žeby som bez nich nebola atraktívna:-D) Ale ako každé dievča chcem také mať. Ja ich veľmi chcem.
Je to ale ťažké. Raz sú mojim víťazstvom, inokedy zasa prehrou. Každý deň zvádzam rovnaký boj. Ohrýzť, neohrýzť, ohrýzť, neo... Ako sa na ne dívam teraz, sú na dobrej ceste. Len do kedy?
Leto je pred nami. Dva mesiace.
A preto tu pred vami všetkými sľubujem: "Toto leto bude časom mojej odvykacej kúry. Od tejto chvíle začínam minimalizovať každú aktivitu, ktorá sa podieľa na raste môjho zlozvyku."