Žiakom v škole často pripomínam tento obraz: "Staviaš dom. Aké tehly by si použil do jeho základov? Nepoškodené, pevné alebo prasknuté, nalomené?" Žiaci vedome alebo intuitívne stále odpovedajú: "Prvá možnosť." Akosi už teraz tak nejak tušia, na čom je dobré stavať. Na pevných a silných základoch.
"A na čom budeš stavať svoj úspech a osobný rast, rozvoj? Na silných alebo slabých stránkach? Na tom čo vieš alebo čo nevieš. Čo ti ide prirodzene dobre, alebo kde potrebuješ vynaložiť veľa úsilia?" Žiaci bez zaváhania odpovedajú: "Možnosť prvá." Aj teraz tušia, čo sú tie základy, ktoré ich dom podržia, aby ustál búrky, potopy, aby sa rozrastal aj ďalšími poschodiami.
Pozdáva sa mi princíp školstva, kde žiakov vedieme k rozvíjaniu predovšetkým toho, čo už vedia, v čom sú dobrí, talentovaní už dnes. Kde už je to fajn tu a teraz aj bez veľkej námahy. Tak prirodzene, s radosťou, presvedčením, motivovaní ísť ďalej vpred.
A ako tak počítam 1+1=2, a teda rozvíjanie a podporovanie talentov a silných stránok + viac zažitých pocitov úspechu = motivácia napredovať. Častá frustrácia vo výsledku zapisuje skôr mínusové čísla. A sme v strate.
Iste, aj zlyhania, prekonávanie našich slabostí, ich uvedomovanie si majú svoje opodstatnené miesto vo vzdelávaní, v osobnom raste každého človeka. Viac mi však predsa len dáva zmysel, ak je prioritou budovanie a skvalitňovanie toho, čo v nás už dobré, talentované, schopné a funkčné je.
A na takých základoch som sa rozhodla dnes budovať aj svoj dom. Možno o tom, ako mi ešte hlbšie poznanie svojich vlastných talentov a práca s nimi pomáha, kam ma vedie, niekedy nabudúce.
Prajem sebe aj vám, aby sme v pravde poznali, čo je v nás dobré zasiate a rástli sme v láskavom prostredí, kde sme prijímaní takí akí sme.
