Včera som sa dozvedala smutnú správu. Vraj si odišiel. Už si dorazil do neba? Aká bola cesta? Ako to tam vyzerá? Aký je Boh?
Nie, to ma teraz až tak netrápi. Je mi ale smutno. Prečo si odišiel? A bez rozlúčky. Tak málo sme toho stihli. Tak málo som Ti toho stihla povedať.
Je v nebi internetová kaviareň? Vieš, nemôžem vymazať tvoju mailovu adresu. Nedá sa to. Vraj, lebo je zaradená v skupine. Ja len, že tak by som Ti mohla aj teraz napísať. Len neviem či je v nebi ten intrenet.
No nič to. Pred spaním sa občas rozprávam s našim oteckom, tak ja po ňom stále niečo odkážem. Raz si písal, že na mňa nikdy nezabudneš. A čo tam hore sa pamäť nekazí? Snáď nie. Ja si Ťa ale určite uchovám v srdiečku a v pamäti. Neprežili sme toho spolu veľa. Videli sme sa dvakrát, občas čo to popísmenkovali. Ale aj pri tom málo si si našiel miesto medzi ľuďmi, ktorým hovorím kamarát - priateľ.
No ak by sa dalo, odpíš. Ocko to už nejak doručí. Tak maj sa mi tam dobre. Veď my sa tam raz stretneme.
Tvoje malinké
