Keď boli vlády vo svete nútené zachraňovať banky peniazmi daňových poplatníkov. Treba zároveň jasne povedať, že banky na Slovensku boli počas krízy stabilné. Stabilný a fungujúci bankový sektor je chrbticou fungovania ekonomiky. Banky samozrejme nie sú samaritáni, riadia sa jednou zo zásad podnikania – svojou činnosťou sa snažia dosahovať zisk, z ktorého riadne platia dane. Ficovo vykreslenie bankárov ako zdieračov slovenského národa je nemiestne a je to klasický predvolebný atak na najnižšie pudy ľudí. Zároveň použil viacero nepravdivých tvrdení. Klamal už v základnom argumente („Keby banky mali zisky z podnikania = úverovania klientov, tak v poriadku. Ale úvery klesajú“). Situácia je úplne opačná, úverovanie bolo také silné, že NBS ho umelo brzdí. Ľudia vidia na svojich hypotékach, že úroky sú extrémne nízke (najnižšie v histórii). Ďalej nepravdivo povedal, že banky žijú hlavne z poplatkov – poplatky sa na ziskoch bánk podieľajú menej ako 25%. Takisto zisk bánk nerastie raketovo, ako ho Fico popisoval – po odrátaní rôznych jednorazových vplyvov (napr. predaj Visa Europe) je v posledných rokoch skôr stabilný. Ďalšie tvrdenie („Miera ziskovosti je vysoká.“) - v porovnaní s vyspelou Európou je skutočne ziskovosť vyššia, ale v porovnaní s V4 dosahujú naše banky skôr nižšiu ziskovosť. Porovnávanie so ziskami v drogovej sfére bolo úplne nemiestne.
Náš bankový systém je stabilný, plní všetky svoje úlohy a je ziskový, čo dáva predpoklad stability aj pre budúcnosť. Vo fonde je aktuálne 1mld eur a samotná NBS hovorí, že je to dostatočná suma a netreba nič meniť – bankový odvod mal v roku 2020 zostať na úrovni 0,2% a v roku 2021 mal, naplnením svojho účelu, skončiť úplne.
Do nastaveného a fungujúceho systému vstúpil svojou tlačovkou Robert Fico a navrhuje natrvalo zvýšiť bankový odvod na 0,4%. Asi hlavne preto, že už vyriešil všetky problémy našej krajiny, tak treba vyrobiť nový. A áno, ešte preto, že idú voľby. Treba si vyrobiť nepriateľa, poraziť ho a zatancovať na jeho hrobe...aj to je jedna z predvolebných stratégií.
Čo však znamená navrhované opatrenie v realite? Banky musia vygenerovať dodatočných 140mil eur. Problém je v tom, že odvod zasahuje proporčne všetky banky. Zisk sektora však banky negenerujú proporčne. Práve naopak, veľkú väčšinu zisku produkuje 5 najväčších bánk. Teda nie každá banka bude bez problémov schopná vygenerovať dodatočné zdroje. Nezisková banka znamená jediné – ohrozenie bezpečnosti úspor občanov. Banky budú musieť hľadať dodatočné možnosti ako zarobiť a zaplatia to zasa len občania.
Predstavme si menšiu banku, fungujúcu na princípe nižších nákladov - bez siete kamenných pobočiek, poskytujúcu úvery s nižšími úrokmi, výber z bankomatu a vedenie bežného účtu bez poplatkov. Takejto banke práve JUDr. Fico výrazne zvýšil náklady. Až tak, že bude musieť zmeniť svoj podnikateľský model, pretože aktuálny zrazu nevygeneruje dostatočný zisk. Pravdepodobne bude musieť zaviesť poplatky. Ale tým sa stratí jej základná konkurenčná výhoda oproti veľkým bankám. Teda najskôr sa stane, že nebude konkurencieschopná a odíde zo Slovenska. Na trhu bude zrazu menej konkurencie. Nižšie poplatky a úroky to isto znamenať nebude. Správne riešenie, ktoré zabezpečí zákazníkom kvalitnejšie služby za menej peňazí - je viac konkurencie, nie menej.
Toto sú riešenia strany Smer – z jedného vrecka občanom vytiahnuť veľa peňazí a do druhého vrátiť almužnu. A ešte pri tom urobiť kopu ďalších škôd.
Krajiny so silným bankovým systémom patria medzi najúspešnejšie na svete. Pri takejto politike však banky zo Slovenska čiastočne odídu a Slováci budú odkázaní pracovať pri páse v automobilkách, namiesto napr. lukratívnejšej a sofistikovanejšej práce v bankách, ktorá by im zaručila, že tie autá čo vyrábame, si budú môcť aj kúpiť. Fico teda vidí budúcnosť Slovenska len v murároch a robotníkoch (čo sú tiež dôležité profesie). My v SaS vidíme budúcnosť Slovenska aj v programátoroch, bankároch, lekároch a dizajnéroch. Aby sme znova naštartovali približovanie životnej úrovne, musíme viac práce získavať v sofistikovanejších službách (ako je aj finančný sektor) - ako to je v krajinách, ktorým sa chceme životnou úrovňou približovať.
A tá celá slovenská realita?
Sadzba odvodu 0,2% je najvyššia v Eurozóne
Po zvýšení na 0,4% bude druhá najvyššia v celej EÚ
Odvod mal pôvodne skončiť už v roku 2016 – mal byť nahradený národným rezolučným fondom, vytvoreným pravidlami EÚ, s rovnakým účelom.
Národný rezolučný fond samozrejme v roku 2015 vznikol. Vláda „zabudla“ zrušiť bankový odvod. Banky platia na rovnaký účel 2x
Aby toho nebolo málo, banky platia ešte do Fondu ochrany vkladov a príspevok na dohľad.
V roku 2015 sa vláda pokúsila novelizáciou „získať“ prostriedky na kauzu „Váhostav“. Po proteste ECB musela túto novelu zrušiť!
Keď mal odvod znovu skončiť v roku 2020, vláda prichádza s jeho zdvojnásobením a zavedením natrvalo.
Ako dlho slovenská ekonomika vydrží takéto bačovanie? Opakujem, bavíme sa o jednom malom probléme, ktorý ani neexistoval.
