Spustenie digitálneho eura má EÚ naplánované resp. sa očakáva najskôr v horizonte rokov 2025-27. Tlak na skoré prijatie digitálneho eura vytvára hlavne Nemecko a Francúzsko. Dve veľké krajiny, pričom skúsenosti ukazujú, že ak tieto dve krajiny na niečo spolu tlačia - väčšinou to aj prejde. Prvá štúdia, v ktorej sa Európska centrálna banka (ECB) seriózne zaoberala realizáciou digitálneho, eura bola zverejnená v októbri 2020, ešte bez časových termínov (Report on a digital euro (europa.eu)). Tento projekt dostal zelenú v júli 2021 s tým, že je rozdelený na dve fázy (Eurosystem launches digital euro project (europa.eu)). Výskumná fáza má trvať 24 mesiacov a začala sa v októbri 2021. Teda túto jeseň by sa malo rozhodovať, že sa z prípravnej fázy prejde do realizačnej fázy.
Report z decembra 2022 (Progress on the investigation phase of a digital euro - second report (europa.eu)) udáva nasledovný časový harmonogram a hodnotenie.
„Rada guvernérov na jeseň 2023 posúdi výsledok fázy vyšetrovania a na tomto základe rozhodne, či prejsť do realizačnej fázy, v ktorej by sa vyvinuli a otestovali vhodné technické riešenia a obchodné opatrenia potrebné na poskytovanie digitálneho eura. Rozhodnutie o možnom vydaní digitálneho eura by prišlo až v neskoršej fáze a záviselo by aj od legislatívneho vývoja v zmysle nariadenia, ktorým sa ustanovujú a riadia základné aspekty digitálneho eura, ktoré prijme Európsky parlament a Rada EÚ na návrh Európskej komisie.“
V apríli 2023 vydala EÚ zatiaľ posledný implementačný report (Progress on the investigation phase of a digital euro - third report (europa.eu))
Podľa mňa nemá zmysel, aby digitálne euro existovalo ako alternatíva k hotovostnému euru. Výhody, o ktorých hovorí EÚ totiž strácajú zmysel. Je teda naivné podporovať digitálne euro a zároveň dúfať v zachovanie hotovosti. Možno na začiatku to bude predávané ako alternatíva ale postupne „sa zistí“, že inak ako exkluzívne „to nejde“. A to je moment, ktorý bude znamenať, že sme o prišli o hotovosť. Existoval by len bezhotovostný ergo digitálny platobný styk a digitálna mena. Ale pohľad na dnešné euro ukazuje, že digitálnu menu máme už teraz. Aj dnes môžeme robiť všetky transakcie bezhotovostne elektronicky, vrátane instantných (okamžitých) platieb. Kto chce fungovať čisto bezhotovostne, môže. Zrušenie hotovosti ani digitálne euro k tomu nepotrebuje.
Centrálna banka alebo koniec koncov aj vláda by mala jasne deklarovať, aké sú skutočné výhody digitálneho eura. Dnes nevieme, ako sa k tejto téme stavia guvernér Národnej banky Slovenska. Ale bolo by dobré poznať aj názor úradníckej vlády. Môže to byť práve aktuálna vláda, ktorá bude za Slovensko rozhodovať.
Myslím si, že digitálne euro je otázka hodnotových priorít. Jednoducho o tom, že či je dôležitejšia osobná sloboda človeka, ochrana súkromia občanov, alebo či je dôležitejší boj proti daňovým únikom. Relevantný argument EÚ za digitálne euro môže byť možnosť plne kontrolovať finančné toky a bojovať proti daňovým únikom. Áno, takto sa štáty vysoko pravdepodobne vedia dostať k vyššiemu výberu daní a vedia bojovať proti nelegálnym konaniam. Ale za akú cenu? Slobodu občana a ochranu jeho súkromia považujem za absolútne zásadnú. Ľudia musia mať právo rozhodnúť sa, či budú platiť kartou, prevodom, mobilom (teda bezhotovostne) alebo či budú platiť v hotovosti. Som presvedčený, že európska únia nám nemôže nanútiť digitálne euro. Ak zadefinujeme hotovosť ako základné ľudské právo do ústavy, budeme mať ďaleko efektívnejšiu možnosť brániť sa zrušeniu hotovosti. Práve taký stav je win-win situácia. Hotovosť v ústave ako základné ľudské právo, nikomu nič neberie. Každý má právo slobodne platiť bezhotovostne. Zároveň časti populácie, preferujúcej hotovosť dávame garanciu, že hotovosť môžu používať aj naďalej.
A aké vnímam dôvody pre zachovanie hotovosti?
1. právo na súkromie, právo spotrebiteľa občana, aby sa sám rozhodol kto má mať informácie, kedy, kde a čo nakupuje. Na rozdiel od digitálnych platieb, ktoré automaticky monitorujú spotrebiteľské správanie. Možno si ľudia ani neuvedomujú, že všetko je zachytené - tovar, množstvo, suma, čas, kde a čo bolo kúpené. Toto je úplné monitorovanie celého života človeka. Sen každého sociálneho inžiniera či veľkého štátu - mať dostupné všetky informácie o detailoch života svojich občanov.
2. Prenesením celého svojho finančného života do digitálnej formy nad ním človek stráca kontrolu. Dôvodom môže byť kľudne omyl, napríklad omyl exekútora, obvinenie alebo len podozrenie z obvinenia, napríklad teda z prania špinavých peňazí či inej kriminality alebo len návšteva krajiny na čiernom zozname. Pamätám si protesty v Kanade, kde vláda protestujúcim zablokovala účty. V centre mesta plnom kaviarní, obchodov, potravín si zrazu nevedeli nič kúpiť. Jednoducho mali zablokované účty a karty. Pokušenie takto ovládať svojich občanov je jednoducho veľmi silné.
3. Fyzické peniaze slúžia ako uchovávateľ hodnoty. Bankovky vždy slúžili na uchovanie hodnoty v najlikvidnejšej, okamžite použiteľnej forme. Je to dôležitá funkcia hotovosti. Vo Švajčiarsku je najpoužívanejšia bankovka tisíc frankov. Nie je bankovka, s ktorou sa bežne platí, je to bankovka, ktorou Švajčiari uchovávajú hotovosť. A majú najviac hotovosti na jedného občana na svete. Zároveň je Švajčiarsko jedna z najvyspelejších krajín sveta.
4. Hotovosť ako ochrana pred negatívnymi úrokmi. Hotovosť zabraňuje ECB použiť negatívne úroky pre občanov. Iný príklad je určenie termínu platnosti nejakého množstva peňazí (niečo podobné poznáme na gastrokarte, kde býva na účte suma, ktorá sa po termíne platnosti stratí). Pokušenie pre rôznych EÚ sociálnych inžinierov by opäť bolo obrovské.
5. Dane. Lepší výber daní je argumentom propagátorov bezhotovostnej ekonomiky. Je ale zároveň aj rizikom pre nás občanov. Akékoľvek zvýšenie bežnej dane je politicky nepríjemné. Povedať voličovi do očí, že sa ide zvyšovať DPH-čka, fakt nie je len tak. To vzbudzuje odpor. Predstavte si, že by EÚ zvýšila daň z finančných transakcií z 0,354%, na 0,359% (čísla si vymýšľam). Zvýšenie v tisícinách, to vyzerá úplne nevinne, pričom peňaženky občanov môže zaťažiť oveľa viac.
6. Príklady vyspelých krajín - Rakúsko či Švajčiarsko. Krajiny, ktoré majú dlhodobo jasný sklon ku hotovosti. V oboch sa pripravuje referendum, ktoré má rozhodnúť o ústavnej ochrane hotovosti.
7. Finančné krízy. Ak sa pozrieme do minulosti, po skúsenostiach z Grécka, Cypru či Bulharska netreba príliš vysvetľovať. Aj vo vyspelých krajinách sa môže stať, že v eBankingu stlačíte poslať a nič sa nestane. Na vrchole gréckej krízy lietali manažéri s peniazmi v kufríku, aby dokázali vyplatiť zahraničných, ale niekedy aj domácich dodávateľov. O prežití nerozhodovali čísla na firemných účtoch, ale množstvo bankoviek v trezore.
8. Cez hotovosť sa v šedej ekonomike dokážu zapojiť aj sociálne skupiny, ktoré jednoducho inak nemajú šancu. Napr. majú obmedzené možnosti či trpia za chyby minulosti.
9. V prípade veľkých prírodných katastrof, občianskych vojen alebo vojen, je hotovosť často mostom k prežitiu, k úteku či záchrane.
Prečo do ústavy? Som presvedčený, že sloboda je viac ako ústava. Sloboda je hodnota. Ústava je dokument, do ktorého premietame v čase veci, ktoré považuje krajina a jej občania za hodnotné. Ústava je nástroj a má byť nástroj na presadzovanie slobody a takto má s ňou byť aj nakladané.
V Ústave máme napr. čl. 43 ods. 1. Sloboda vedeckého bádania a umenia sa zaručuje. Práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti chráni zákon.
Naša Ústava nám chráni slobodu vedeckého bádania. Prečo by nám nemohla Ústava chrániť aj hotovosť.
Ústava tiež hovorí, že právo prístupu ku kultúrnemu bohatstvu sa zaručuje za podmienok ustanovených zákonom. Tak prečo nie hotovosť?
Pred 30 rokmi tvorcov Ústavy jednoducho nenapadlo, že by mohla byť zrušená hotovosť. To je podľa mňa dôvod, prečo nám aktuálne Ústava právo na hotovosť nezaručuje.
Ochrana hotovosti či právo na hotovosť nie je o tom, že musí byť nutne vždy a všade možné zaplatiť hotovosťou. Je to o hotovosti ako takej, je to o dnešnej forme eura, je to o tom, aby sa s nástupom digitálneho eura nestali fyzické peniaze len pamiatkou.
Budem rád ak tento text vyvolá polemiku. Budem rád za každú reakciu.
