Rozpočet klamstiev a bremena na občanov
Nič viac necharakterizuje tento rozpočet ako to, že Robert Fico ešte pred pár mesiacmi striktne odmietal zvýšenie DPH a mňa nazýval klamárom. No a dnes tu máme bezprecedentné zvýšenie DPH o 3 percentuálne body, o 1,8mld€, alebo ak chcete, tak o 330 eur na každého občana vrátane batoliat, ktoré samozrejme zaplatia ľudia.
Ten istý Robert Fico chcel tak veľmi konsolidovať, chcel tak veľmi prestať zvyšovať výdavky, a tak veľmi chcel znižovať deficit, že pre tento rok vyrobí deficit 7,6miliardy eur. A v rozpočte 2025 vyrobil pre budúci rok o 3,7miliardy výdavkov viac. No a k tomu 6,5 miliardy deficitu... a následne dlhu.
Minister financií chcel byť tiež veľmi ambiciózny v konsolidácii, až ambiciózne zariadil, že celú konsolidáciu (pardon zvýšenie príjmov, lebo iná konsolidácia fakticky nie je), zaplatia ľudia a on nebude robiť takmer nič. Pardon, bude účtovať zvýšené výdavky a pozerať koľko naplánovaných príjmov mu reálne neprichádza.
Rozpočet ako zmluva medzi občanmi a štátom
Rozpočet je však zákon, kde sa asi najviac prelínajú občania a štát. Občania a firmy plnia príjmovú stránku rozpočtu, no a úloha štátu je prísť so zodpovedným rozdelením vyzbieraných zdrojov, tak aby boli finančne zabezpečené všetky potrebné úlohy štátu. Nikto nespochybňuje určitú mieru daňového a odvodového zaťaženia, pretože všetci vnímame, že štát má určité nespochybniteľne a nenahraditeľné úlohy, ktoré musí zabezpečiť. Rozpočet je tak akousi každoročnou „zmluvou“ medzi občanmi a vládou o zabezpečovaní funkčnosti Slovenska. Prvým článkom tejto zmluvy by malo byť to – že by sme sa mali prikrývať tak veľkou perinou, na akú máme. No ale tento článok sa dlhodobo nedodržiaval. Vlastne nikdy. Nebudem strácať čas určovaním, kto je za to zodpovedný – v situácii, keď Slovensko nikdy počas svojej existencie nemalo ani len vyrovnaný rozpočet je základná odpoveď jednoduchá – zodpovedné sú všetky vlády, ktoré vládli. Baviť sa určite môžeme o tom, ktorá viac a ktorá menej. Ktoré vlády, aj pri vytvorenom deficite, skôr vytvárali prorastové prostredie, a ktoré vlády svojimi rozhodnutiami podporovali stagnáciu. Dostali sme sa postupne do situácie, keď je skutočne celospoločenská zhoda, že pokračovať v ďalšom zadlžovaní je cesta do Grécka respektíve do pekla.
Konsolidácia po slovensky: Vybrať viac peňazí od všetkých, nulová úcta k tvorcom hodnôt
Súčasťou "dohody" medzi vládou a občanmi v situácii, keď vláda hovorí ľuďom, že sa na financovaní štátu musia podieľať výrazne viac (o 5mld. eur, čo je 22% medziročný nárast!!!), by na oplátku malo byť, že vláda bude tiež šetriť na sebe – že teda nebude zvyšovať výdavky. Škrtne neefektívne výdavky, ušetrí na svojej prevádzke, alebo sa uskromní na luxuse (napríklad nebude kupovať luxusné lietadlá, či najluxusnejšie a navyše predražené priestory pre štátne inštitúcie). To najmenej čo musí vláda v takejto situácii urobiť – ak si váži vlastných občanov, daňových poplatníkov – je, že sa zaviaže, že aspoň nebude zvyšovať celkové výdavky. Keď sa rozhliadnem po EÚ, tak túto zmluvu s občanmi bez výnimky dodržali všetky krajiny, ktoré konsolidujú. Teda jedna výnimka existuje. Je ňou práve Slovensko. Aktuálna koalícia a premiér Robert Fico si absolútne nevážia občana. Ako jediná konsolidujúca krajina Slovensko zvyšuje vládne výdavky – a zásadne – o 3,7miliardy, teda o 12,2%.
No a tým je povedané všetko – koalícia si neváži slovenských občanov, koalícia si dokonca neváži ani vlastných voličov. Všetkým takýmto zásadným rastom výdavkov ukázali vztýčený prostredník. A čo je rovnako zlé, vláda týmto rozpočtom jasne prezentuje, že si absolútne neváži ani tvorcov hodnôt – podnikateľov...malých, stredných, veľkých proste všetkých. Môžete byť alebo chcieť byť sociálnodemokratická strana či vláda (to je legitímne), ale aj tak si musíte vážiť tvorcov hodnôt a vytvárať im zmysluplné podmienky na fungovanie. Pretože hodnoty je potrebné najprv vytvoriť, až potom je možné časť z nich distribuovať. Nijak inak spoločnosť nevie fungovať. Tvorcovia hodnôt majú v spoločnosti nezastupiteľnú úlohu. Či sa to páči, alebo nepáči sociálnodemokratickým vládam (alebo ako v slovenskom prípade skôr populistickej vláde), žijú z plodov práce tvorcov hodnôt. Ak príjmy z daní a odvodov zamestnancov, sú možné len vtedy, ak majú kde pracovať. Nová hodnota vzniká len v produktívnej časti ekonomiky. Konsolidačný balík a na neho nadväzujúci rozpočet má bohužiaľ nulový rastový potenciál. Absolútne chýbajú opatrenia pomáhajúce rastu ekonomiky. Opatrenia, ktoré by nám pomáhali vyrásť z problémov.
Výhľad na rok 2025: Inflácia, zadlžovanie a stagnácia
Čo nás teda čaká budúci rok?
1. Rozpočet na rok 2025 spôsobí silné spomalenie slovenskej ekonomiky. Prognózovaný rast 2,3 - 2,5% považujem za ťažko dosiahnuteľný. Som dokonca pesimistickejší ako aktuálny rýchly odhad medziročného rastu na úrovni 1,2 % v treťom kvartáli. Budeme radi, ak sa v roku 2025 vyhneme stagnácii.
2. Inflácia sa očakáva na úrovni približne 6 %, čo bude trikrát vyššia inflácia než európsky priemer. Týmto číslom môžeme ukončiť plané sľuby koalície o lacnejších potravinách. Týmto číslom skončí aj spokojnosť dôchodcov, ktorým síce 13. dôchodok vykompenzuje zvýšené náklady, ale inflácia im bude znehodnocovať úspory – rovnako ako všetkým ostatným občanom. Vláde však inflácia skôr pomáha.
3. Cielený deficit rozpočtu 2025 - 4,72 % HDP je stále druhým najvyšším deficitom v eurozóne.
4. V roku 2025 si budeme musieť požičať historicky najvyššiu sumu – 13 miliárd eur. Na porovnanie, v roku 2022 bolo potrebných len 6 miliárd.
5. Náklady na dlhovú službu brutálne rastú. V roku 2023 to bola necelá miliarda, tento rok približne 1,5 miliardy, budúci rok takmer 2 miliardy. V roku 2027 nás budú splátky dlhu stáť približne 2,4 miliardy eur. Porovnajme to so sumou 13. dôchodku, ktorá je aktuálne 0,85 miliardy.
6. Konsolidácia v rokoch 2026 a 2027 je v rozpočte definovaná ako znižovanie deficitu o 1,0 % a 0,7 % ročne, avšak bez špecifikovaných opatrení na ich naplnenie. Rozpočet na ďalšie roky je teda len papierovým cvičením a aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť označila rozpočet v rokoch 2026 a 2027 ako nerealistický.
7. Hrubý dlh na konci tohto roku sa očakáva na úrovni približne 58,9 % HDP a v roku 2025 sa očakáva prekročenie hranice 60 %, čo je 10 % nad hornou hranicou dlhovej brzdy.
8. Slovenská konsolidácia je takmer celá zameraná na zvýšenie príjmov, teda zaplatia ju ľudia a firmy. Štát na sebe šetrí minimálne. Dobrým príkladom toho, že to ide aj inak, je Malta, ktorá v roku 2025 plánuje najvyššiu konsolidáciu v eurozóne – a celá je zameraná na znižovanie výdavkov štátu.
Ekonomická bezradnosť vlády
Rozpočet na rok 2025 považujem za rozpočet ekonomickej bezradnosti vládnej koalície, ktorý zásadne poškodí občanov aj celú ekonomiku. Konsolidačná ambicióznosť vlády sa pretavila jedine a len do legislatívnej schopnosti vyžmýkať z občanov a firiem 5 miliárd eur navyše. Či sa vláde podarí túto sumu reálne získať, ukáže čas. Smutným príbehom tohto rozpočtu je zásadný nárast výdavkov o 3,7 miliardy eur. O ich efektívnosti zásadne pochybujem a viaceré avizované výdavky nesú znaky nezmyselnosti či pravdepodobnej korupcie.
Slovensko, a nás občanov, čaká smutný a stratený rok pod vedením vlády, ktorá absolútne rezignovala na budovanie konkurencieschopnosti našej ekonomiky a prijímanie prorastových opatrení. Namiesto toho sa celý rok venovala sebe, svojim stoličkám a svojim záujmom. Neschopnosť efektívne vládnuť vidíme denne a cítia to aj ľudia.
Z týchto dôvodov celý poslanecký klub SaS hlasoval proti .
