Ako je to možné?
Vláda občanom, živnostníkom aj firmám naordinovala zvýšenie existujúcich daní. Zaviedla nové dane, niektorým odvetviam špeciálne odvody, zvýšila cenu diaľničnej známky, mýta, odvodov a poplatkov. Výsledkom sú naplánované o 5 miliárd eur vyššie príjmy rozpočtu na rok 2025 v porovnaní s rokom 2024. Presne o toľko viac musia zaplatiť ľudia.
Ak si naivne myslíme, že deficit klesne v roku 2025 o 5 miliárd, pretože štát aspoň nebude navyšovať svoje výdavky.... "jedná se o hluboké nedorozumění"... povedané slovami klasika. Ľudia zaplatia o 5 miliárd viac práve preto, aby vláda mohla zvýšiť výdavky o 3,7 miliárd eur. Konsolidácia teda dosiahne len úroveň približne 1,3 miliardy eur, čo predstavuje približne 1 % HDP.
Takýto „konsolidačný rozpočet“ spôsobí výrazné spomalenie ekonomiky a vysokú infláciu, ktorá poškodí všetkých a spôsobí ďalšie škody. Rovnaký výsledok by sa však dal dosiahnuť zvýšením príjmov o 1,3 miliardy eur pri nulovom raste výdavkov alebo zvýšením príjmov o 2,3 miliardy eur pri raste výdavkov o 1 miliardu eur.
Cítite ten rozdiel? Áno, aj takáto konsolidácia by bolela – najmä štát, ale aj ľudí. Dopady by však boli výrazne menej negatívne. Šetrenie na strane štátu namiesto zaťažovania občanov a firiem by nevytváralo tlak na silný rast inflácie (ktorá bude, s výnimkou krízových rokov 2022/23, najvyššia od vstupu do EÚ). Tento prístup by menej brzdil ekonomiku.
Inšpirácia z Českej republiky
Ak sa koaličným politikom zdá takéto riešenie nemožné, stačí sa pozrieť na český rozpočet pre rok 2025 – a to je predvolebný rozpočet. Napriek tomu výdavky českého rozpočtu rastú len o 4,7 %. U nás rastú o 12,2 %. Opäť sme európsky unikát – ale nechcený. Aj NBS vo svojom hodnotení rozpočtu uvádza, že Slovensko je jedinou krajinou EÚ, ktorá konsoliduje a popritom zvyšuje svoje výdavky. Sme také drevené želiezko.
ČÍSLA HOVORIA ZA VŠETKO
Celkové príjmy štátneho rozpočtu:
- rozpočet 2024: 22,702 miliardy eur
- rozpočet 2025: 27,659 miliardy eur – rast o 21,8 %!
Štát plánuje od občanov, živnostníkov a firiem vybrať o takmer 22 % viac pri maximálne 2 % reálnom raste ekonomiky. Už len toto číslo ukazuje, ako výrazne štát zasiahne do životov ľudí a konkurencieschopnosti ekonomiky. Navyše, vôbec nie je isté, či naša ekonomika porastie tak, ako hovoria aktuálne predikcie. Dovolím si môj postreh z návštevy členov finančného výboru na Ministerstve financií Českej republiky – českým partnerom sa pri debate o plánovanom náraste príjmov rozpočtu výrazne zvraštili čelá a namiesto diskusie bolo zrazu veľavýznamné diplomatické mlčanie.
Výdavky:
- 2024: 30,318 miliardy eur
- 2025: 34,023 miliardy eur – rast o 12,2 %!
Je normálne, aby výdavky v čase, keď je slovom roka „konsolidácia“, medziročne rástli o 12,2 %? A aj si hneď odpoviem – nie je to normálne. Sme jedinou konsolidujúcou krajinou EÚ, ktorá zároveň zvyšuje výdavky. Bojím sa akoby rástli výdavky, keby vláda z konsolidácie neurobila slovo roka. Nuž ale konsolidácia sa stala aj podvodom roka. Vláda podviedla každého jedného občana. Poznáte tú pesničku od IMT Smile? – Najkrajšie Vianoce, aké tu boli. No tak aktuálna verzia je: najdrahšie Vianoce (2024), aké tu boli...a ešte drahšie budú zas (2025).
Deficit:
- 2024: 7,616 miliardy eur
- 2025: 6,375 miliardy eur – pokles o 16,3 %
Tu je ďalšia absurdnosť – zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu o 5 miliárd eur, ťažko zaplatené ľuďmi, znamená zníženie deficitu len o 1,24 miliardy eur. Ak už nič iné, toto by malo byť tŕňom v oku aj koaličným poslancom. Každopádne, je to vládny výsmech do tváre slovenských občanov. Vláda vám, ľudia, zvýšila ceny všetkého nie preto, aby sanovala dlhy bývalých vlád, ale preto, aby mohla vytvoriť ďalšie miliardy nových výdavkov. A budúci rok k tomu pridá ďalších takmer 6,5 miliardy nového dlhu. Len aby sa nezabudlo, tento rok vláda vyrobí už spomínaných 7,6 miliardy dlhu. Preto sa pýtam občanov: Máme sa po roku vládnutia tejto vlády lepšie? A odpoveď je jasná – nemáme sa lepšie a v budúcom roku sa tiež nebudeme mať lepšie.
Daňové príjmy
-2024: 18,634 miliardy eur
2025: 22, 480 miliardy eur – rast o 20,6%!
Vláda očakáva, že slovenskí daňoví poplatníci zaplatia štátu medziročne o 20,6 % viac na daniach, čo predstavuje zvýšenie o 3,846 miliardy eur!
DPPO (Korporátna daň)
-2024: 4,476 miliardy eur
2025: 5,034 miliardy eur– rast o 12,5%
Pri zvýšení sadzby dane na 24 % (pre firmy s obratom nad 5 miliónov eur), čo je bezprecedentne najvyššia sadzba zo všetkých postkomunistických krajín, sa obávam, že minister financií je príliš optimistický vo svojich odhadoch.
Dane za tovary a služby
-2024: 12,851 miliardy eur
-2025: 15,393 miliardy eur– rast o 19,8%
Čo k tomu dodať – tieto dane sú platené občanmi, a štát chce od nich medziročne vybrať o 20 % VIAC!
Základnou časťou je DPH:
-2024: 9,827 miliardy eur
-2025: 11,668 miliardy eur– rast o 18,7%
Výber DPH na jedného človeka:
-2024: 1810 eur
-2025: 2160 eur– o 330 eur viac
Koalícia môže organizovať potravinové okrúhle stoly a rozprávať o znížených sadzbách DPH, no realita je taká, že vláda plánuje od občanov vybrať o 18,7 % viac než vlani. Teda o 1,841 miliardy eur viac ako tento rok!
Spotrebné dane
-2024: 2,779 miliardy eur
-2025: 2,891 miliardy eur– rast len o 4%
Tu konečne vidím záblesk reality. Pretože aj pri zavedení novej spotrebnej dane z cukru a zvýšení daní za alkohol a tabakové výrobky, vláda plánuje len 4% (teda fakt realistický) nárast príjmov.
Iné dane za tovary a služby- tu je zaradená nová transakčná daň
-2024: 106 miliónov eur
-2025: 690 miliónov eur– rast o 651%
Bez komentára... firmy sa majú zložiť o takmer 600 miliónov eur viac... a na konci to opäť zaplatia ľudia. Vláda však medzičasom pochopila, že transakčná daň je ťažko vykonateľný zver a pár dní dozadu prijala 5 strán výnimiek. Reálny výber tak bude zásadne nižší. Je však len jediné správne riešenie - táto daň je tak škodlivá, že žiadny výber nevyváži škody, ktoré táto daň urobí na ekonomike a konkurencieschopnosti Slovenska.
Občan platí a štát míňa
Poďme sa bližšie pozrieť na výdavky niektorých rezortov a útvarov. Nepôjdem po jednotlivých ministerstvách, pretože takmer bez výnimky platí, že výdavky medziročne rastú. Len niekoľko zaujímavostí:
Kancelária NRSR
-2024: 48,393 miliónov eur
-2025: 51,188 miliónov eur– rast o 5,7%
Toto môžeme brať ako benchmark – síce v čase, keď občanom bolo nariadené vzdať sa väčšej časti svojich príjmov, by aj Národná rada mala ukázať príklad šetrenia. Ale OK, nárast je v podstate presne v súlade s predpokladanou infláciou.
Ale ako potom vysvetliť výdavky kancelárie prezidenta?
Kancelária prezidenta
-2024: 7,438 miliónov eur
-2025: 11,714 miliónov eur– rast o 57%
Pamätám si, ako dnešná koalícia vyčítala prezidentke Čaputovej neefektívnu prevádzku. Bola tak „neefektívna“, že nový prezident dostal rozpočet o 57 % vyšší. Čo k tomu dodať – „konsolidácia“ ako hrom.
Na druhej strane rastú výdavky na silové zložky štátu – na úrady, ktoré reprezentujú silu štátu, respektíve kontrolu nad jeho občanmi:
Slovenská informačná služba (SIS)
-2024: 84,087 miliónov eur
-2025: 94,747 miliónov eur – rast o 12,7%
Národný bezpečnostný úrad (NBU)
-2024: 15,881 miliónov eur
-2025: 17,984 miliónov eur – rast o 13,2%
Generálna prokuratúra
-2024: 143,3 miliónov eur
-2025: 154,4 miliónov eur – rast o 7,7%
A perlička na záver. Chceme konsolidovať... Tak prečo ministerstvo cestovného ruchu a športu dostalo 240 miliónov eur a napríklad nájomné budovy ministerstva je predražené o 100 %?
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu
-2024: 61,477 miliónov eur
-2025: 65,072 miliónov eur – rast o 7,7%
Môže mi niekto z čitateľov, ktorý sa dočítali až sem, ukázať, čo tento úrad za posledné 2 roky, teda za 127 miliónov eur, vytvoril?
Najvyšší kontrolný úrad (NKU)
-2024: 14,440 miliónov eur
-2025: 14,075 miliónov eur – pokles o 2,5%
Nakoniec koalícia našla jednu organizáciu, kde je schopná niečo ušetriť - NKÚ. No je to gól do vlastnej brány. ALE najskôr to nebude nechcený vlastnenec. NKÚ je úrad, ktorý má veľa čo povedať o efektívnosti vynakladania verejných financií. Úrad, ktorý kontroluje politikov a štátne organizácie. Čakali by ste, že v čase, keď sa chce šetriť, sa NKÚ posilní. A veru nie... ich rozpočet sa zníži – nečítam to inak, ako že vláda oslabuje kontrolu, aby im nikto nepozeral na prsty, nepoukazoval na neefektivitu či priamo na korupciu.
Aby som bol férový, vláda sa predsa len pokúša ušetriť aj na sebe. 125 miliónov eur, ktoré avizovala ako šetrenie na platoch zamestnancov verejnej správy. Lenže reálne to neviem nájsť v rozpočte – pretože nielen že rastie počet zamestnancov verejného sektora, ale aj náklady na mzdy. V podstate sa celá konsolidácia sa tak zamerala na zvýšenie vládnych príjmov.
Ešte pár čísel k rozpočtu verejnej správy. Tento rozpočet zahŕňa všetky okruhy verejnej správy. V roku 2025 plánuje verejná správa minúť výdavky v obrovskej sume 66,5 miliardy eur. Ešte v roku 2022 boli výdavky „len“ 46,5 miliardy eur. Za tri roky je nárast o 43 %, teda o 20 miliárd eur! Toto je bezprecedentný a neudržateľný nárast, ktorý pripomína grécku cestu.
Záverom si zhrňme fakty:
1. Rozpočet na rok 2025 spôsobí silné spomalenie slovenskej ekonomiky. Som pesimistickejší ako aktuálne prognózy na úrovni 1,2 % rastu v treťom kvartáli. Budeme radi, ak sa vyhneme stagnácii.
2. Inflácia sa očakáva na úrovni približne 6 %, čo je trikrát vyššie než európsky priemer. Týmto číslom môžeme ukončiť plané sľuby koalície o lacnejších potravinách. Týmto číslom skončí aj spokojnosť dôchodcov, ktorým síce 13. dôchodok vykompenzuje zvýšené náklady, ale inflácia im bude znehodnocovať úspory – rovnako ako všetkým ostatným občanom. Vláde však inflácia skôr pomáha.
3. Cielený deficit rozpočtu 4,72 % HDP je stále druhým najvyšším deficitom v eurozóne.
4. V roku 2025 si budeme musieť požičať historicky najvyššiu sumu – 13 miliárd eur. Na porovnanie, v roku 2022 bolo potrebných len 6 miliárd.
5. Náklady na dlhovú službu brutálne rastú. V roku 2023 to bola necelá miliarda, tento rok približne 1,5 miliardy, budúci rok takmer 2 miliardy. V roku 2027 nás budú splátky dlhu stáť približne 2,4 miliardy eur. Porovnajme to so sumou 13. dôchodku, ktorá je aktuálne 0,85 miliardy.
6. Konsolidácia v rokoch 2026 a 2027 je v rozpočte definovaná ako znižovanie deficitu o 1,0 % a 0,7 % ročne, avšak bez špecifikovaných opatrení na ich naplnenie. Rozpočet na ďalšie roky je teda len papierovým cvičením a aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť označila rozpočet ako nerealistický.
7. Hrubý dlh na konci tohto roku sa očakáva na úrovni približne 58,9 % HDP a v roku 2025 sa očakáva jeho priblíženie k hranici 60 %, čo je asi 10 % nad hornou hranicou dlhovej brzdy.
8. Slovenská konsolidácia je takmer celá zameraná na zvýšenie príjmov, teda zaplatia ju ľudia a firmy. Štát na sebe šetrí minimálne. Dobrým príkladom toho, že to ide aj inak, je Malta, ktorá v roku 2025 plánuje najvyššiu konsolidáciu v eurozóne – a celá je zameraná na znižovanie výdavkov štátu.
Rozpočet na rok 2025 považujem za rozpočet ekonomickej bezradnosti vládnej koalície, ktorý zásadne poškodí občanov aj celú ekonomiku. Konsolidačná ambicióznosť vlády sa pretavila jedine a len do legislatívnej schopnosti vyžmýkať z občanov a firiem 5 miliárd eur navyše. Či sa vláde podarí túto sumu reálne získať, ukáže čas. Smutným príbehom tohto rozpočtu je zásadný nárast výdavkov o 3,7 miliardy eur. O ich efektívnosti zásadne pochybujem a viaceré avizované výdavky nesú znaky nezmyselnosti či pravdepodobnej korupcie.
Slovensko a nás, občanov, čaká smutný rok pod vedením vlády, ktorá absolútne rezignovala na budovanie konkurencieschopnosti našej ekonomiky a prijímanie prorastových opatrení. Namiesto toho sa celý rok venovala sebe, svojim stoličkám a svojim záujmom. Neschopnosť efektívne vládnuť vidíme denne a cítia to aj ľudia.
Takýto zlý rozpočet nie je možné podporiť a celý poslanecký klub SaS bude hlasovať proti.
