Včera som sa, z pera Ivana Štulajtera, dočítal v Denníku N, že som spolu s Petrom Kremským predložil zákon do parlamentu, ktorý pomôže oligarchom. Autor článku zvolil nezmyslený útok namiesto stretnutia (alebo aspoň telefonátu), na ktorom by sme si vydiskutovali názory o navrhovanej zmene zákona o dani z príjmov.
Priznám sa, že vysvetliť, čo sú CFC pravidlá v dvoch vetách nedokážem. Je to ťažká daňová problematika, ktorú dopodrobna ovláda veľmi málo daňovákov, pretože na niektoré otázky nie sú odpovede.
O čo ide? V roku 2020 bolo Ministerstvo financií presvedčené, že do zákona o dani z príjmov majú byť doplnené tzv. CFC pravidlá nielen pre firmy (právnické osoby), ale aj pre podnikateľov – fyzické osoby. Slovensko bolo podľa predpisov Európskej únie povinné prijať túto úpravu iba pre firmy, čo aj urobilo. Povinnosť bola splnená. Tu by mohol príbeh skončiť.
Poslanci boli intenzívne presviedčaní že zdanenie príjmov, ktoré podnikatelia nikdy neprijali je skvelá vec aj pre fyzické osoby, lebo to bude boj proti daňovým podvodom. Finančná správa však má zákonné možnosti, ako mohla už aj pred rokom 2020 zakročiť pri podozrení na odlievanie ziskov do daňových rajov. Za bývalej vlády sa však Finančná správa tejto téme prakticky nevenovala. Mená ako Imrezce či Makó a vyšetrovania ich prípadov, dávajú jasnú odpoveď prečo. Po nástupe vlády v marci 2020, ktorej súčasťou bola aj Saska sa situácia zásadne zmenila. Po nástupe aktuálneho prezidenta Finančnej správy, začala Finančná správa skutočne zastupovať záujmy Slovenska. Začala zameriavať daňové kontroly aj na obchodovanie s daňovými rajmi alebo s krajinami, kde sú výrazne nižšie dane.
Ak by si chcel podnikateľ odliať zisky do daňových rajov, musí sám kontrolórovi dokazovať, že svoje dane na Slovensku zaplatil vo výške, v akej skutočne mal. Ak nepredloží dôkazy, daňový úrad veľmi jednoducho dorubí podnikateľovi daň a aj mastnú pokutu. K tomu sa automaticky posiela informácia na políciu, aby aj tá preverila, či nešlo o trestný čin.
Prijatie povinnosti zdaňovať na Slovensku tie príjmy, ktoré podnikateľ - fyzická osoba neprijala, teda nejde o príjmy, bolo chybné a zbytočné. Keďže podľa novely mali fyzické osoby platiť určitú časť daní od roku 2023 (za rok 2022), zistili sme, že časť podnikateľov sa zo Slovenska odsťahovala a druhá časť našla chyby. Našiel sa teda spôsob, ako sa vyhnúť zdaneniu podľa nových pravidiel.
V roku 2020 schválený zákon, predstavoval prekročenie rámca a cieľov európskej smernice. Bol to klasický goldplating. Len minimum krajín Európskej únie má takúto právnu úpravu pre fyzické osoby. Zopakujem, Európska únia takéto pravidlá pre fyzické osoby nevyžaduje.
Je absolútne klamstvo, že by sa zrušením chybného zákona zrušili možnosti bojovať proti daňovým podvodom. V daňových zákonoch je možností dosť, tých sme sa aktuálnou novelou vôbec nedotkli. Okrem toho v zákone stále zostáva zdanenie príjmov fyzických osôb v čase ich reálneho príjmu – opäť argument, prečo sa uplatnením CFC pravidiel pre fyzické osoby nepredchádza daňovým únikom.
Už pri prijímaní zákona v roku 2020 bolo na pôde Ministerstva financií bolo viacero stretnutí s odborníkmi, ktorí upozorňovali na možné problémy. Prax tieto problémy potvrdila. Preto je dobré, že sa podarilo opraviť túto časť Zákona o dani z príjmov. Všetci prítomní poslanci hlasovali za prijatie tejto zmeny.
Pre mňa je priorita chrániť občanov Slovenskej republiky. Formálny boj proti daňovým podvodom, s jediným výsledkom (žalobami smerovanými na republiku), a následne verejnými zdrojmi použitými na ich riešenie, nie je želaný výsledok.
Ďalším významným argumentom je opakovane medializovaná skutočnosť, že viacerí vysoko príjmoví daňovníci Slovenska sa z dôvodu prijatej spornej právnej úpravy, ktorá sa má návrhom zákona odstrániť, rozhodli presťahovať do zahraničia. Ako to dosiahli? Zmenili si svoju daňovú rezidenciu. Toto sme ale nechceli dosiahnuť! Zmenou daňovej rezidencie „bohatých Slovákov“ Slovenská republika prichádza o významných investorov. Tieto osoby podľa medializovaných informácií utlmujú svoju podnikateľskú činnosť na Slovensku, ukončujú financovanie škôl a ďalších projektov.
Ak bohatí Slováci nebudú žiť na Slovensku, nebudú ani na Slovensku míňať svoje zisky. Teda, nebudeme mať v rozpočte nimi zaplatenú DPH, spotrebné dane, daň z príjmov ani ďalšie dane, ktoré teraz platia tam, kam odišli. Slovensko však potrebuje dane bohatých Slovákov, aby mohli prerozdelené pre rodiny, chorých a dôchodcov, ktorí ich potrebujú.
Prirovnávať opravu nešťastne prijatého zákona k službe pre oligarchov alebo k zbláznenému parlamentu je priehľadný a zle pripravený útok. Oligarchom, ktorí by chceli páchať daňové podvody, klepne finančná správa po prstoch aj tak – podľa overených a funkčných predpisov. Kľúčová je MOŽNOSŤ a SCHOPNOSŤ ich uplatňovať. A práve o to pôjde v najbližších voľbách - aby zostala možnosť uplatňovať predpisy v prospech občanov Slovenska. Aby neprišiel nejaký nový Imrecze, a nejaký nový Makó, riadený nejakým (staro)novým premiérom.
Odporúčam pánovi Štulajterovi, aby si naštudoval výsledky práce Finančnej správy v aktuálnom volebnom období. Aby si naštudoval, koľko daní bolo vybraných, o koľko klesla daňová medzera. Ak niečo v tomto volebnom období funguje, tak je to výber daní. A čím zmysluplnejšie budeme mať daňové zákony, tým lepšie bude každému občanovi Slovenska. Voľby budú kľúčové práve preto, aby zostala MOŽNOSŤ uplatňovať daňové predpisy v prospech občanov Slovenska.
