Nedávno vo svojom komentári https://e.dennikn.sk/3092057/nebluznime-o-greckej-ceste-realita-vyzera-lepsie/ pán štátny tajomník tvrdil, že nie sme na gréckej ceste. Po jednej stránke pánovi štátnemu tajomníkovi rozumiem. Od svojho šéfa dostal jasné zadanie – vyrobiť nafúknutý, populistický a dostatočne neurčitý predvolebný rozpočet. Rozpočet, ktorý má hlavnú úlohu zvrátiť extrémnu osobnú nedôveru šéfa Oľano. Podľa aktuálneho prieskumu agentúry Focus mu nedôveruje historicky najviac, až 91% občanov Slovenska. Som presvedčený, že z úst ministra financií ešte zaznelo – musí to byť za každú cenu. Inak si totiž vôbec neviem predstaviť, čo by viedlo Marcela Klimeka, ku vypracovaniu štátneho rozpočtu s extrémnymi výdavkami (35 miliárd eur) a extrémnym deficitom (8,35 miliardy eur). Rozpočtu, ktorý pravdepodobne prvý raz v histórii dokonca nerešpektuje platné zákony a dokonca ani záväzky z Plánu obnovy a odolnosti, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo. A čo je úplne najhoršie, Slovensko oznámilo Európskej komisii (EK) splnenie míľnika Plánu obnovy, požiadalo o platbu za splnenie míľnika...a...nerealizovalo ho. To čo sa stalo resp. nestalo sa dá označiť len jedným slovom – je to podvod. Cítite z týchto faktov rukopis Igora Matoviča? Ja áno! Ako to teda je?
Slovensko sa zaviazalo v Pláne obnovy a odolnosti, že prijme a uvedie do praxe takzvané výdavkové limity. Čo sú výdavkové limity? Je to kľúčový nástroj, ktorý má vládu brzdiť v míňaní. Vypočíta ich Rozpočtová rada. Je to konkrétna suma, ktorá určuje maximálnu výšku výdavkov verejnej správy v danom roku. Výdavkové limity sme skutočne v NRSR schválili a aktuálne znenie platného zákona 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, je:
§ 37m
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2022
(1)
Limit verejných výdavkov sa prvýkrát uplatní v rozpočtovom procese verejnej správy v roku 2022 pre rozpočet verejnej správy na roky 2023 až 2025.
Výdavkové limity tak mali byť zapracované do rozpočtu. O to viac, že sme ich prijatie potvrdili Európskej komisii a požiadali o platbu z Plánu obnovy. Na vláde schválený rozpočet však žiadne výdavkové limity neobsahuje. Rozpočet tak jasne nie je v súlade s platným zákonným stavom.
Predložený rozpočet však nedodržiava ešte jeden zákon – 493/2011 Z.z. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti:
„Ak hrubý dlh verejnej správy prekročí 4 sankčné pásmo (pre rok 2023 je to 51%-54% HDP), vláda nesmie predložiť národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy s rozpočtovaným schodkom; ak vláda takýto návrh rozpočtu verejnej správy už predložila, je povinná stiahnuť ho z rokovania národnej rady a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu verejnej správy súladný s ustanovenými podmienkami.“
Realita je, že náš aktuálny dlh je 62,2%. Avšak vláda má do 4.5.2023 výnimku (grace period) na aplikovanie sankcií - 24 mesiacov od vzniku vlády (vláda E.Hegera). Aj v budúcom roku hrubý dlh Slovenska jasne prekročí aj najvyššie 5. sankčné pásmo, zároveň v máji 2023 vyprší výnimka. Na rok 2024 má tak byť predložený vyrovnaný rozpočet. V návrhu Rozpočtu verejnej správy na roky 2023-2025 však nič také nenájdete. Deficit na rok 2024 je stanovený na 3,44% HDP. Áno, je extrémne ťažké dosiahnuť v roku 2024 vyrovnaný rozpočet, avšak návrh rozpočtu mal byť pripravený podľa platného zákona. Takýto prístup by bol veľmi zmysluplný. Prezentoval by, ako Ministerstvo financií rieši túto ťažkú úlohu – ukazovalo by možnú cestu, teda víziu ďalšieho vývoja krajiny. Ale nič takéto samozrejme na súčasnom ministerstve nenájdeme. Igor Matovič nerieši žiadne vízie, žiadnu budúcnosť Slovenska. Rieši len a len ako „uplatiť“ dostatočne veľkú časť voličov, aby najbližšie voľby pre neho dopadli dobre.
Bohužiaľ zašiel priďaleko. Aj smerácki ministri robili „kreatívne“ rozpočty, aby dokázali realizovať svoje „ciele“. Ale až Igor Matovič si trúfol na hulváta nedodržiavať platné zákony. Aké symptomatické. Celá DNA pána Matoviča sa zhmotnila v predvolebnom rozpočte. Ale nečudujem sa jemu, čudujem sa štátnemu tajomníkovi Marcelovi Klimekovi, že s touto nebezpečnou hrou súhlasil. Toto má byť ten nemecký štandard?
Ako sa to ministrovi financií vlastne "podarilo"? Pikantériou je ešte fakt, že schválený zákon definoval výdavkové limity, na ich vypočítanie je však potrebná metodika. O nej zákon určil, že sa na nej musí dohodnúť Ministerstvo financií a Rozpočtová rada. Áno, tušíte správne. Samozrejme, že sa Igor Matovič s Rozpočtovou radou nedokázal dohodnúť. Limity tak nemohli byť vypočítané a on má barličku, prečo ich do rozpočtu nezahrnul. Celý tento konštrukt ešte zozadu vetom istí koaličný partner Sme rodina.
Takéto hry v slovenskej demokracii východného typu bez problémov vychádzajú. Igor Matovič s najväčšou pravdepodobnosťou, už pri svojom odvolávaní, do balíka pribalil aj podporu Tarabovcov pre rozpočet. Rozpočet tak má dostatočnú podporu na schválenie. Všetky vyjadrenia Tomáša Tarabu tomu nasvedčujú.
Do hry však našťastie vstúpila Európska komisia s jasnou pripomienkou, že výdavkové limity nemali byť len na papieri, ale aj skutočne realizované v rozpočte 2023. EK tak, podľa do Bruselu predloženého rozpočtu, hodnotí míľnik ako nesplnený. A nechce to vyriešiť len zadržaním pár miliónov za tento konkrétny míľnik, ale padajú silné slová o pozastavení všetkých platieb v pláne obnovy. Som rád, že EK prekukla matovičovu hru, že odpíše pár miliónov z plánu obnovy, za možnosť bohapustého predvolebného míňania v ničím neregulovanom rozpočte. Verím, že EK zostane silná v svojom presvedčení a donúti našu vládu prijať výdavkové limity a zmeniť rozpočet. Grécka cesta bola v Grécku lemovaná podvodmi...aj v tomto sme už aj na Slovensku na gréckej ceste. A veľmi ma mrzí, že vlakvedúci je práve Marcel Klimek.
Na záver si dovolím pár poznámok ku tvrdeniam v samotnom komentári štátneho tajomníka:
1. Porovnanie úrokov
Poukázanie na to, že máme najnižší úrok z krajín V4, nie je férové. Ostatné krajiny majú svoje lokálne meny. Štátny tajomník dobre vie, že ak by Slovensko malo svoju menu, naše úročenie by bolo niekde medzi Poľskom a Maďarskom. Euro nám jednoducho pomáha. Úroky sú aj tak oproti minulosti zásadne vyššie...a budú ešte rásť. Smutnú realitu lepšie ukazujú absolútne čísla našej dlhovej služby. V roku 2021 nás dlhová služba stála cca 657mil€, v tomto roku sme ku 31.10. zaplatili už 939 mil€ a v roku 2023 je rozpočtovaných 1,343 miliardy eur). Toto v žiadnom prípade nie je dobrý vývoj. Aj k ratingu, ktorý je investičný, zabudol štátny tajomník dodať, že s negatívnym výhľadom.
2. Porovnanie vývoja
Že máme nízky dlh, nižší ako vážený priemer EÚ. Tu nevidím nič na pochválenie sa. Lebo, pán štátny tajomník, to teda chváliš vlády Smeru, ako dobre hospodárili. Čo sa týka hrubého dlhu aktuálnej vlády, za 3 roky stúpol zo 48% na 62%. No a deficit? Budúcoročný je plánovaný najvyšší zo všetkých EÚ krajín...
3. Historický pohľad
Áno, SaS podporila zmenu rozpočtu 2020. Podporili sme aj rozpočet 2021. Ale bolo by férové vo výpočte pokračovať ďalej – pretože zmenu rozpočtu 2021 sme ako koaličná strana už nepodporili, keďže sme nesúhlasili s masívnym navýšením výdavkov a deficitu...len to sa už Marcelovi Klimekovi do prezentovanej konštrukcie nehodilo, tak to nespomenul.
Aj z týchto dôvodov je predložený rozpočet nepodporiteľný.
