Ticho pred búrkou
V septembri minulého roka prišla Európska Komisia s návrhom, ktorý sa familiárne nazýva BEFIT. Túto skratku budeme onedlho pomerne často počúvať aj v médiách. Prečo? Pretože ide o smernicu, ktorá sa venuje zdaňovaniu príjmov. Aktuálny stav okolo tejto smernice by som pomenoval meteorologickým javom: „ticho pred búrkou.“ Ticho preto, lebo návrh je len v počiatočnom štádiu, teda navrhla ho Komisia a ešte sa k nemu nevyjadril ani Európsky parlament a ani Rada t.j. členské štáty. Smernicu zatienili nedávne eurovoľby a aktuálne aj povolebné zostavovanie Európskej Komisie. Búrka aj preto, lebo návrh ide po veľmi tenkom ľade. Zásadne sa totiž obtiera o výlučnú kompetenciu členských štátov, ktorou sú dane a nastavovanie daňových systémov. V nasledujúcom blogu Vám chcem priblížiť môj pohľad na chystanú smernicu.
Ako to bude fungovať?
V zásade by sa navrhovaná smernica mala povinne vzťahovať len na firmy, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v EÚ, s kombinovanými ročnými príjmami najmenej 750 miliónov EUR v najmenej dvoch z posledných štyroch fiškálnych rokov. Firmy s nižšími príjmami budú môcť smernicu dodržiavať dobrovoľne. Skupiny spoločností na ktoré sa vzťahuje táto smernica, by boli povinné vypočítať svoj „predbežný zdaniteľný výsledok.“ Pre výpočet tohto ukazovateľa by bol východiskovým bodom finančný čistý príjem vykázaný v ročnej účtovnej závierke. Čistý finančný príjem sa ďalej upravuje o odpisy – daňové odpočty, ktoré umožňujú daňovníkom získať späť používanie nehnuteľností v priebehu času. Ide o oblasť, v ktorej sa vnútroštátne pravidlá medzi členskými štátmi výrazne líšia a ktorá má zvyčajne veľký vplyv na konečný zdaniteľný výsledok spoločnosti. Komisia navrhuje (čiastočnú) harmonizáciu pravidiel odpisovania:
o Dlhodobý majetok v hodnote nižšej ako 5 000 € by bol okamžite zaúčtovaný do nákladov.
o Ostatný dlhodobý majetok by sa odpisoval rovnomerne. V prípade nehnuteľného majetku by to bolo 28 rokov.
Po výpočte rôznych predbežných zdaniteľných výsledkov sa tieto zhrnú do jedného celoeurópskeho základu dane BEFIT. Umožnilo by sa cezhraničné vyrovnanie strát (t. j. pri záporných príjmoch, ktoré znižujú súhrnný základ dane BEFIT) a v prípadoch, keď je súhrnný základ dane záporný, by sa preniesol a započítal s ďalším kladným základom dane BEFIT v budúcom daňovom roku. Návrh zavádza prechodné pravidlo rozdelenia základu dane medzi jednotlivé subjekty, ktoré by sa ukončilo najneskôr do roku 2035. Táto prechodná fáza by podľa Komisie „pripravila cestu k trvalému mechanizmu“ v neskoršej fáze. Toto prechodné pravidlo prideľovania by fungovalo takto: po stanovení základu dane BEFIT podnikateľskej skupiny by sa rozdelil medzi členov skupiny v súlade so základným percentom prideľovania. Zisky sa rozdelia na základe priemeru zdaniteľných výsledkov členov skupiny za posledné tri fiškálne roky. Pridelená suma na členský štát sa potom môže ďalej upraviť tak, aby sa zohľadnili určité položky príjmov, ktoré boli zámerne vynechané z predbežného výpočtu dane, aby sa zabránilo ich rozdeleniu medzi všetky členské štáty. Príkladom sú dary a príspevky alebo daňové stimuly na výskum a vývoj. Nakoniec každý členský štát zdaní svoje pridelené podiely vnútroštátnou sadzbou dane z príjmov právnických osôb.
Nová celoeurópska daň?
V júni 2023 Európska komisia predložila balík upravených návrhov týkajúcich sa zavedenia nových vlastných zdrojov do rozpočtu EÚ, teda de facto celoeurópskych daní. Okrem návrhov na vlastné zdroje založené na systéme obchodovania s emisiami (ETS) a mechanizme úpravy hraníc emisií oxidu uhličitého (CBAM) Európska komisia predložila nový návrh, ktorým sa zavádza dočasný štatistický vlastný zdroj založený na zisku spoločností. Tento nový vlastný zdroj by bol národným príspevkom vypočítaným na základe štatistických údajov z národných účtov v rámci Európskeho systému účtov (ESA), pričom ako hrubý ukazovateľ ziskov spoločností by sa použil harmonizovaný ukazovateľ hrubého prevádzkového prebytku pre všetky finančné a nefinančné spoločnosti. Pri sadzbe 0,5 % by sa podľa odhadov Komisie mohlo do rozpočtu EÚ získať približne 16 miliárd EUR. Komisia tvrdí, že tento vlastný zdroj by bol dočasný a po prijatí BEFIT by ho mohol nahradiť vlastný zdroj založený práve na BEFIT.
Daňová harmonizácia poškodzuje národnoštátne záujmy Slovenska.
Hoci Komisia vo svojom návrhu tvrdí, že táto smernica má potenciál, že firmy ušetria na nákladoch za dodržiavanie daňových predpisov, osobne si myslím, že táto smernica má skôr potenciál narobiť viac škody ako úžitku. Súťaž daňových systémov je to čo dokáže prilákať investície. Je prirodzené, že veľkým a mocným daňová súťaž nevyhovuje. Zoberme si príklad amerického investora v EÚ. Ak by bolo harmonizované daňové zaťaženie naprieč EÚ myslíte si, žeby si vybral pre sídlo svojej európskej pobočky skôr fungujúce Nemecko, či Francúzsko, alebo Slovensko či napríklad Bulharsko? Myslím, že odpoveď pozná každý. Daňová pestrosť a rôznorodosť je to, čo malé členské krajiny ako Slovensko potrebujú. Svojím ekonomickým výtlakom totiž len ťažko dokážu konkurovať veľkým ekonomikám. Príkladom malej krajiny, ktorá ťaží práve z daňovej rôznorodosti môže byť Írsko. Krajina zhruba rovnako veľká ako Slovensko je sídlom množstva veľkých svetových značiek ako Google či Apple. Je to práve kvôli priaznivému daňovému systému v krajine. A výsledok? Írsko muselo riešiť „nepríjemný problém,“ a to kde minie 10 miliardový rozpočtový prebytok. Áno, čítate správne. Kiežby sme takýto problém mohli riešiť aj na Slovensku.
Nečinnosť vládnych predstaviteľov
Každopádne považujem postupnú daňovú harmonizáciu na úrovni EÚ za nevýhodnú pre malé krajiny a malé ekonomiky akou je Slovensko. Toto je téma, ktorou by sa mali naši vládni predstavitelia zaoberať vo vzťahu k Bruselu. Majú plné ústa národnoštátnych záujmov a suverenity. Avšak, keď treba reálne brániť naše záujmy, tak vláda je ticho. Napríklad taký český senát vydal k tejto smernici aj svoje stanovisko, kde sa ohradzuje voči tomu, aby sa zasahovalo do výlučných kompetencií členských štátov medzi, ktoré patria dane a nastavovanie daňových systémov. Nič podobné z prostredia Národnej rady nevzišlo. Nikto z vlády sa tejto témy ani len nedotkol a práve takéto opatrenia sú skutočne škodlivé pre Slovensko a nie tie zástupné témy, ktoré vládny predstavitelia riešia.
