V SaSke riešime interné problémy. Paradoxne vie o nich celé Slovensko, pretože už pár týždňov plníme titulky. Je to zvláštne... plníme lebo asi chceme plniť. Za normálnych okolností sa totiž špinavá bielizeň perie doma. Nechcem pitvať našu situáciu. Nie je to potrebné, všetko sa už dostalo do médií. Informácie, ktoré čítate v médiách, sú až nepríjemne podrobné. Ako to prežívame my SaSkári?
Problémy sa bytostne dotýkajú každého z nás... žijeme nimi v práci, nosíme si ich domov, pripomínajú nám ich naši kamaráti. Popíšem môj osobný pocit, môj pohľad na našu situáciu, moje pravdy a moje omyly.
Som jeden so zakladajúcich členov...z vyše stovky v roku 2009 nás zostalo niečo cez 30. Život prináša zmeny, ľudia prichádzajú a odchádzajú...je to prirodzené. I keď sa hovorí, že ľudia sú najdôležitejší (a veľmi často to aj skutočne platí), v politike je to trochu inak – nositelia myšlienok sú dôležití, ale ešte dôležitejšie sú myšlienky samotné. Musia prežiť tie, na ktorých je strana postavená a ktorými oslovuje svojich voličov.
Prežil som toho so saskou veľa – inšpirujúce Richardove myšlienky, posielanie podpisov potrebných na založenie strany Robovi Mistríkovi, jeho ďakovný telefonát za každý vyplnený a poslaný hárok. Prvá kampaň plná energie a entuziazmu, neskutočná volebná noc, prekvapivý výsledok, zostavenie vlády, vládnutie, prvé koaličné problémy, pád vlády. Následne predčasné voľby, ťažká kampaň, ťažké vysvetľovanie, smutná volebná noc, keď až po polnoci sa volebný výsledok konečne prehupol cez 5% hranicu. V rýchlom slede nasledoval v roku 2013 stranou otriasajúci súboj o predsedu a tesné Richardovo víťazstvo. Nasledoval odchod časti členov, naše preferencie klesli pod 4%. Odrazili sme sa zo dna a nasledovali roky postupnej konsolidácie, Eurovoľby, parlamentné voľby 2016 s výborným výsledkom.
Všetci si pamätáme pár dní nádeje na vládu bez Smeru a kruté precitnutie po zrade „gazdu“ a Bugiho. Pár mesiacov po voľbách mimoriadny kongres, voľba predsedu...kvalitná opozičná práca, boj s chobotnicou smeru, odchody Jožka Mihála a Martina Poliačika, stúpajúce preferencie, VÚC voľby, komunálne voľby, vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, demisia Roberta Fica, vznikajúce nové strany, klesajúce preferencie... a už sme v súčasnosti, 5 mesiacov pred voľbami.
SaSka a ja s ňou sme už zažili kadečo. Máme jazvy, máme skúsenosti a máme aj problémy. Máme silného predsedu a veľa úspešných, múdrych a šikovných členov. Hlavne však máme program a máme riešenia. Za tie roky sme ukázali, že nie sme strana na jedno či dve použitia. Sme strana, ktorá patrí na slovenskú politickú scénu a verím, že to dokážeme aj v aktuálnych voľbách.
Musíme však vyriešiť aktuálnu situáciu. Nie je podstatný konkrétny začiatok a príčina sporov. Napätie v strane postupne rástlo a i napriek viacerým pokusom sa nedarilo problémy deeskalovať. Niekedy nastane situácia, že i tí najlepší jednotlivci (lídri, vizionári...) nedokážu efektívne koexistovať. Najlepším riešením v takýchto situáciách je potvrdenie pozície predsedu (v športe kapitána, v školstve riaditeľa či dekana...). Ak sa rešpektujú pravidlá, je potvrdenie (prípadne výmena) šéfa, cesta z problémov. Šéf prijíma najťažšie rozhodnutia a nesie najväčšiu zodpovednosť. Nech sa bavíme o akejkoľvek oblasti života, vždy vo finále musí mať šéf posledné slovo a rozhodnutia musia byť rešpektované. A áno, niekedy tí čo nesúhlasia so šéfom, odchádzajú a zakladajú novú spoločnosť (firmu, stranu...). Budúcnosť vždy nakoniec ukáže, kde bola pravda a kto bol správny líder. Takto to v živote funguje. Veľmi často v konečnom dôsledku fungujú obe spoločnosti, pretože obaja „kohúti“ boli tí správni lídri. Obaja, možno inými cestami, dokážu úspešne dokormidlovať svoje flotily k cieľu.
Čo však nefunguje, je rešpektovať rozhodnutia keď sa hodia a nerešpektovať keď sa nehodia, alebo zotrvávať v permanentnom konflikte.
Teraz už konkrétne - je úplne jasné, že volič nám neodpustí to čo sa deje teraz – tlačovka na tlačovku, vyjadrenie a kontra-vyjadrenie, alebo už spomínané neustále pranie špinavej bielizne pred očami verejnosti.
Všetky pokusy o zmierenie stroskotali. Stáva sa to i partnerom v živote a je načase si to priznať. Zároveň to nemusí znamenať, že jeden partner bol dokonalý a druhý na nič. Niekedy aj dvaja individuálne najlepší ľudia nedokážu spolu žiť (a niekedy práve preto). Ľudia dokážu akceptovať, že aj dlhodobé partnerstvo sa môže korektne rozísť. Máme predsa vyšší cieľ – reformnú a spravodlivú vládu pre Slovensko.
