Zákaz nedeľného predaja je jedna z tém, ktorá sa opakovane vracia do pléna NRSR. A je to veľmi zlý nápad – nikomu nepomôže, ale veľa ľuďom poškodí.
Pre mňa je najcennejšou hodnotou sloboda – sloboda názoru, sloboda vyjadrovania, a ctím si aj ekonomické slobody. Pretože práve najviac slobodné ekonomiky patria medzi najúspešnejšie. Týmto však nehovorím, že krajina či ekonomika nemá mať žiadne regulácie. Samozrejme, že každá spoločnosť nejaké regulácie potrebuje. Regulácie sú dokonca jednou zo základných charakteristík spoločnosti. Štát by však mal stanovovať a vymáhať len nevyhnutné množstvo zmysluplných regulácií. Rešpektujem právo predkladateľov, predložiť novú reguláciu – v tomto prípade rovno tú najsilnejšiu – teda zákaz. Zároveň však chcem predložiť maximum argumentov, prečo sa mýlia. Zákaz nedeľného predaja urobí veľa škody a len minimum úžitku.
Dnes všade rezonuje slovo multikríza, inflácia trhá tridsaťročné rekordy, rast slovenskej ekonomiky je nízky, je aj určitá pravdepodobnosť recesie. EÚ ako celok sa pravdepodobne recesii nevyhne. Reálne mzdy na Slovensku klesli. Štát vynakladá miliardy na pomoc ľuďom a firmám. Toto vytvára obrovský deficit štátneho rozpočtu a obmedzuje možnosti a schopnosti štátu pomáhať v budúcnosti.
No a v tejto situácii, keď sú ohrozené pracovné miesta a aj ľudia, ktorí majú prácu si za svoju výplatu kúpia menej ako pred rokom, prichádza zákaz nedeľného predaja.
Najdôležitejší sú ľudia – aký je vplyv zákazu na zamestnancov?
1. V nedeľu zatvorená prevádzka potrebuje menej zamestnancov – teda niekto príde o prácu. Možno to nebudú hneď zamestnanci na trvalý úväzok. Prevádzka najprv prepustí brigádnikov, či tých, čo pracujú na čiastočný úväzok. Poviete si fajn, to je OK. Ale neprídu o prácu práve tí, čo pracovať sami chceli? Študenti, ktorí prácou pomáhajú svojim rodičom s financovaním svojho štúdia, a objektívne nemajú čas pracovať počas týždňa. Študenti, pre ktorých je dôležitou súčasťou školy života aj zoznámenie sa aj s manuálnou prácou. O prácu možno príde dôchodca či dôchodkyňa, ktorí si privyrábali k dôchodku. A práca je pre nich aj sociálnou terapiou a kontaktom s ľuďmi. O prácu na pár hodín možno príde mamička, ktorá môže ísť pracovať cez víkend, keď sa deťom venuje manžel. A možno pracuje práve preto, aby ďalší víkend mohla ísť s rodinou na výlet.
Zníženie zamestnanosti v obchodných prevádzkach je jasným následkom, dokázaným viacerými štúdiami. Robiť v aktuálnej sociálno-ekonomickej situácii opatrenie, ktoré zvyšuje nezamestnanosť...je gól do vlastnej brány. Zároveň v obchode často pracujú ľudia, ktorých nižšia kvalifikácia im hľadanie iného zamestnania sťažuje. Nepodceňujme riziko zvýšenia nezamestnanosti – v maloobchode pracuje cca 300 000 zamestnancov. Aktuálny odhad ministerstva financií je, že by o prácu prišlo 1 700 ľudí s trvalým pracovným pomerom, predovšetkým žien, keďže v maloobchode ich pracuje cca 85%.
2. Nedeľný zákaz má však dosah aj na zamestnancov, ktorí zostanú pracovať – ich mzda sa zníži. A zníži sa výrazne, pretože mzda za nedeľnú prácu je výrazne vyššia. Jednoducho povedané, ľudia zarobia menej, nedeľné príplatky im budú na výplatnej páske chýbať. Ak zamestnanec pracuje len jednu nedeľu v mesiaci (12 hodín), vďaka nedeľnému minimálnemu príplatku 3,58 eura za hodinu mu hrubá mzda klesne o 43 eur mesačne. To je 516 eur ročne.
Ľudia často pri podpore nedeľného zákazu majú pocit, že chránia zamestnanca pred vykorisťovaním – že pracuje 7 dní v týždni. Ale tak to samozrejme nie je. Zamestnanci v obchodných prevádzkach často pracujú systémom dlhý a krátky týždeň – čo znamená, že nepracujú 7 dní v kuse, ale aj to, že nie každú nedeľu sú v práci. Táto variabilnosť voľných dní je efektívna pre zamestnancov i pre ekonomiku ako celok.
Predaj v nedeľu zvyšuje flexibilitu - pomáha ekonomike, zvyšuje zamestnanosť a umožňuje zamestnancom zvýšiť si plat prácou cez víkendy. V prípade zákazu sa flexibilita znižuje.
Najdôležitejší sú ľudia...po druhé - ľudia sú aj spotrebitelia. Pozrime sa na nedeľný zákaz ich očami:
Jeden z výskumov ukázal, že až 35 % spotrebiteľov zvykne väčší nákup robievať práve cez víkend. Ale každý človek nech sa rozhodne podľa seba. Či chce ísť cez víkend nakupovať nábytok, elektroniku (na čo potrebuje viac času ako má cez týždeň po práci/škole), alebo chce ísť do kina, či na kávu alebo do prírody. V prípade zákazu budú takéto možnosti obmedzené.
Nedeľný zákaz môže spôsobiť aj nárast cien, čo ovplyvní aj tých, ktorí do obchodov nechodia. Veľa kaviarní, reštaurácií a fitness centier sa nachádza v nákupných centrách. Tieto prevádzky budú ako jediné otvorené a preto budú musieť náklady (nájmy) kompenzovať sami a tak môžu zvyšovať ceny. Čo v konečnom dôsledku zasiahne prevádzky, ako aj každého zákazníka.
Spotrebiteľ má na výber. Pôjde na nákup ku susedom (Česko, Maďarsko). Ale spýtali sa predkladatelia podnikateľov, čo si o tom myslia? Nebude im chýbať obrat? A nebude štátu chýbať DPH, ktorú spotrebitelia zaplatia v Čechách alebo v Maďarsku. A nebudú bratislavským prevádzkam chýbať rakúski nedeľní zákazníci?
Nerozumiem potrebe predkladateľov stále niekomu niečo prikazovať, zakazovať a rozhodovať za občanov či za obchodníkov. Treba nechať na obchodníkoch, či budú mať otvorené, na zamestnancoch či majú ochotu pracovať vez víkend a na spotrebiteľoch či chcú v nedeľu nakupovať. Trh je silný hráč. Nedeľnú prácu v maloobchode postupne vyrieši práve trh. Všetci si pamätáme obrovské Hypermarkety otvorené 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Ľudia však postupne prestali mať záujem, už nechceli tráviť svoj čas nočným nakupovaním. A nočná práca v maloobchode postupne zmizla bez akýchkoľvek štátnych zákazov. Vývoj však pokračuje ďalej. Vidíme ako samoobslužné pokladne postupne nahrádzajú ľudskú prácu. Vo svete sa začínajú postupne presadzovať koncepty autonómnych predajní. Toto všetko postupne spôsobí zníženie množstva potrebných zamestnancov. Ak chceme byť koncepční, musíme sa dopredu zamýšľať, či budeme mať prácu pre ľudí, ktorých už obchody nebudú potrebovať. Toto bude onedlho úloha dňa. Nedeľu nechajme ľudom, bez zákazov, príkazov či obmedzení. Som presvedčený, že hlavne potravinové obchody postupne úplne sami zostanú v nedeľu zatvorené. Stane sa to na základe vývoja trhu – netreba na to žiadny zákonný zákaz. Ale hlavne trh úplne presne vyselektuje odvetvia, kde cez víkend bude otvorené, lebo bude ochota ľudí nakupovať a trh zavrie tam, kde to nebude mať zmysel.
Podiel ľudí pracujúcich v nedeľu podľa dát Eurostatu na Slovensku tak či tak klesá. Dlhé roky sa držal okolo pätiny, po roku 2015 začal klesať a v roku 2019 dosiahol 16,3% (priemer EÚ bol 14,2 %). Vyšší podiel pracujúcich v nedeľu ako naša krajina malo vlani Grécko, Fínsko, Malta, Veľká Británia, Španielsko, Írsko a najvyšší podiel malo Holandsko (20,7 %). Avšak len 16% pracujúcich v nedeľu sú zamestnanci obchodných prevádzok. Cez víkend pracujú aj ľudia v múzeách, v doprave, logistike, na športových či kultúrnych podujatiach, pracujú aj hasiči, lekári, policajti. Aj z tohto pohľadu zakazovať prácu práve predavačom nedáva zmysel. Veď aj ich práca je súčasťou celej mozaiky spoločného fungovania našej spoločnosti.
Spoločnosť sa však stále viac polarizuje. V rôznych témach sa presadzujú stále viac extrémne názory – na oboch póloch. Práve preto by sme aj my politici mali robiť aspoň niečo pre zmiernenie rozdelenia spoločnosti. Aspoň v témach, kde to ide – a toto je jedna z nich.
Všetci sme rôzni, rôzne využívame náš čas a ako oddych si teda prirodzene každý predstavíme niečo iné – niektorí sa chcú prejsť v prírode a vyvenčiť domáceho miláčika. Pre niekoho znamená relax stráviť celý deň ničnerobením a sledovaním Netflixu. Veľa ľudí chce ísť s kamarátmi alebo rodinou na kávu alebo na obed. Niekto chce ísť nakupovať, zacvičiť si vo fitku, alebo si v kine pozrieť film. Ľudia robia to čo ich baví, alebo aj doháňajú veci, ktoré cez týždeň nestihli. Pokiaľ nikomu neubližujeme, môžeme robiť všetko, čo nám prináša radosť. Nemyslím si, že práve v nedeľu otvorené obchody, bránia ľuďom pri objavovaní prírodného bohatstva a kultúrneho dedičstva našej krajiny. A nemyslím si, že v nedeľu zo zákona zatvorenými obchodmi, budeme bližšie bohu. Ak ide pri tomto zákaze o duchovno, tak som presvedčený, že sa to aj tak minie účinku.
Buďme radšej bližšie pri sebe ako spoločnosť – to dosiahneme ak zachováme status quo a nebudeme nič meniť. Nepridávajme národu ďalší zákaz.
