Vlaky zadarmo sú viac politickým gestom než odborným alebo sociálnym riešením. Nikto totiž neanalyzoval, či je bezplatná doprava pre určité skupiny obyvateľov skutočne potrebná a zmysluplná. Nikto neanalyzoval, či by pre nich neboli výhodnejšie iné sociálne opatrenia. Okrem toho vlaky zadarmo zasahujú do funkčnosti trhu, ešte viac krivia i tak krívajúcu súťaž a nemajú ekonomické opodstatnenie. Keďže ZSSK i ŽSR vlastní štát, financovanie vlakov zadarmo pochádza z daní, konkrétne cez platby na základe Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme. Týmto spôsobom vláda zaťažuje jednu skupinu obyvateľov a pomáha inej. Tento proces sa nazýva prerozdeľovanie. Viac prerozdeľovania neznamená lepší alebo sociálnejší štát. Viac prerozdeľovania často znamená menej konkurencieschopný a viac korupčný štát. Dotovanie vlakovej dopravy je realita vo všetkých okolitých štátoch. Aj v Rakúsku osobná vlaková doprava na 2 eurá nákladov, vygeneruje len 1 euro tržieb (teda financovanie je na 50% z tržieb). Lenže na Slovensku je tento pomer výrazne horší - na 5 eur nákladov, pripadá len 1euro tržieb. Už z tohto vidíme, že aj plná cena lístka je zásadne dotovaná štátom. No a na Slovensku v miere, ktorá je nezmyselná a krajina si ju nemôže dovoliť. Prečo? Aj preto, že si to nemôžu dovoliť verejné financie. Ale hlavne preto, lebo vlaky „zadarmo“ platia ľudia. A je nesociálne nechať občanov platiť vlaky „zadarmo“ v takejto neudržateľnej miere.
Čo spôsobujú vlaky zadarmo?
Bezplatná železničná doprava, ako bola navrhnutá, dlhodobo znižuje kvalitu cestovania vo vlakoch a obmedzuje možnosti na zlepšenie dopravy, ktoré by ju mohli urobiť atraktívnejšiu pre cestujúcich (a v skutočnosti lacnejšiu pre daňových poplatníkov). Zavedením bezplatnej prepravy len na železnici došlo k ďalšiemu pokriveniu trhu, pretože mnohí cestujúci prešli z autobusov do vlakov len kvôli cene. Celkový počet cestujúcich vo verejnej doprave sa však nezvýšil, iba sa presunuli do bezplatného režimu. Oba druhy dopravy, autobusy aj vlaky, sú pritom v zásadnej miere financované z verejných prostriedkov. Ani bohatšie krajiny sveta si však nemôžu dovoliť, aby na rovnakých trasách dotovali dva spôsoby dopravy a tromfom jedného z nich bol „bezplatný“ lístok. Vláda by mala implementovať riešenia, ktoré zvýšia počet cestujúcich vo verejnej doprave na úkor individuálnej dopravy, a to nie len dotovaním cien cestovného, ale aj komplexnými opatreniami. Lacnejšia preprava môže byť motivátorom pre využívanie verejnej dopravy, ak bude nastavená inak než dnes. Peniaze, ktoré dnes vynakladáme na bezplatnú prepravu, nám v systéme chýbajú. Mohli by sme ich využiť na zlepšenie infraštruktúry a dopravných prostriedkov, čo by prinieslo výraznejšie výhody pre cestujúcich ako samotná bezplatná preprava. Riešením teda sú vlaky pre študentov či dôchodcov s výraznými zľavami.
Rozumiem postoju obhajcov sociálnej spravodlivosti, že na prvú signálnu sa vlaky zadarmo zdajú prospešné pre študentov a dôchodcov. Avšak, tento druh sociálnej podpory je neefektívny, pretože nikto nekontroluje, či cestujúci študenti a dôchodcovia skutočne potrebujú pomoc alebo patria do vyšších príjmových vrstiev. Príkladom neefektívnosti je nezamestnaný občan z Lučenca v ťažkej životnej situácii, ktorý platí DPH z nákupov. Tieto peniaze sa potom použijú na zaplatenie cestovného zadarmo pre študenta z dobre situovanej rodiny v Košiciach. Ak by vládni politici chceli skutočne pomôcť, mohli by ponúknuť napríklad bezplatné cestovanie poberateľom dávok v hmotnej núdzi, ale táto skupina je oveľa menšia a pre vládnych politikov menej atraktívna.
Aké by bolo lepšie nastavenie?
Všetky sociálne zľavy a ich dopady by mali byť kvantifikované a financované Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak majú mať vlaky zadarmo sociálny účel, teda úlohu pomáhať ľuďom s nižšími príjmami, nie je potrebné, aby boli poskytované plošne všetkým študentom ani všetkým dôchodcom, vrátane tých s nadpriemernými dôchodkami. Už samotná myšlienka dávania vecí študentom zadarmo je nesprávna. Študenti by práve naopak mali chápať, že veci i služby majú svoju cenu a výhody prináša najmä usilovnosť. Je prirodzené, že hlavnou náplňou práce študenta je študovať. Avšak minimálna spoluúčasť na cene lístka resp. výrazná zľava z ceny lístka, by pomohli priniesť isté finančné zdroje pre slovenské železnice navyše a uľavilo by sa daňovým poplatníkom. Okrem toho lístok za zľavnenú cenu, má edukatívny charakter v duchu faktu, že skutočne nič nie je zadarmo.
A je tu aj súvis bezpečnosti na tratiach a vlakov zadarmo. Minister vnútra ma v jednom zo svojich videí na sociálnej sieti nazval hyenou, vraj zneužívam tragickú nehodu neďaleko Nových Zámkov na vytĺkanie politického kapitálu. Aký politický kapitál vytlčiem, keď hovorím, že za poskytnutú službu je správne zaplatiť? Zatlieskajú mi študenti či nebodaj dôchodcovia? Toto skutočne nie je o politickom kapitále, asi skôr naopak. Ja hovorím o tom, že keď si mám vybrať, či majú naše deti a naši starí rodičia cestovať zadarmo, alebo cestovať so zľavou a kultúrnejšie a hlavne bezpečnejšie, vyberám si bezpečnosť. Vyšetrovanie nehody stále prebieha a nateraz nie je možné vylúčiť kombináciu zlého technického stavu zabezpečenia, infraštruktúry a zlyhanie ľudského faktoru. Koniec koncov sme dostávali dni po tragédii videá od občanov z miesta nehody, kedy na priecestí bola spustená závora len na jednej strane a na druhej bola hore. Vlaky zadarmo pre vybrané skupiny obyvateľstva stoja približne 30-35 miliónov ročne. Tieto peniaze by mohli byť investované práve na opravu a modernizáciu zabezpečovacích prvkov v železničnej doprave, aby sa v čo najväčšej možnej miere predchádzalo tragickým železničným nehodám.
Čo napísať na záver? Bez používania druhej signálnej sústavy sa Slovensko a naša spoločnosť neposunie ďalej. Bez uvedomenia si, že „zadarmo“ je častokrát práve tá najdrahšia možnosť, sa problémy Slovenska budú len prehlbovať. Ku dnešnému dňu je hotovostný deficit štátneho rozpočtu 4,275 miliardy eur a smerujeme ku koncoročnému deficitu na úrovni cca 6% HDP (takmer 8 miliárd eur). Vláda chce (musí) budúci rok konsolidovať na úrovni 1% HDP, čo je približne 1,4miliardy eur. Viem, abstraktná suma, nepredstaviteľná. Tak inak – vláda potrebuje od každej štvorčlennej rodiny vybrať 1000 eur. Navyše! Teda naviac oproti všetkým daniam, odvodom a poplatkom, ktoré platíme v tomto roku. Prosím, spomeňme si na to, keď sa budú vládni politici opäť niekde v televízii chváliť, že vám poskytujú vlaky zadarmo.
