V prvom rade s potešením môžem povedať, že som rád, že sa na Slovensku, v našej terajšej spoločnosti, objavujú svetielka nádeje. Pre mňa sú nádejou na lepšiu budúcnosť ľudia ako je doktorka Pechočiaková, pán učiteľ Oto Žarnay, pán učiteľ Crmoman, pani Mariana Vavrová, alebo pani Katarína Šimončičová.
Ide o ľudí, ktorých neuvidíte v Smotánke Eriky Judínyovej a nebyť pár osôb, ktoré si myslia, že títo ľudia sú osobnosti, o ktorých má Slovensko vedieť, tak sa o nich nedozvieme. Ale nejde len o to, aby boli títo ľudia známi. Sláva nie je tou hnacou silou v konaní týchto osobností. Ich motivuje pravda a spravodlivosť. Pre tieto osobnosti sú pravda a spravodlivosť viac ako osobné pohodlie. A hoci po ich odvahe nasledovali represálie zo strany nadriadených, som si istý, že by svoje konanie nijak nezmenili ani teraz. Všetci títo hrdinovia bežného života majú spoločné, že vykonali odvážny a obdivuhodný skutok, po ktorom nasledovali represálie mocných. Avšak jedno ich odlišuje a to ako sa k ich skutkom a mizérií, do ktorého sa dostali, postavili ich kolegovia.
Za všetko dva príklady:
MUDr. Pechočiaková si zastala svojho pacienta a upozornila na bielenie jeho zdravotných záznamov. Nasledovalo jej ponižujúce preradenie, obmedzenie fungovania jej detskej reumatologickej ambulancie, odobranie osobných príplatkov, vyhodenie z lekárskej izby s výmenou zámku na dverách. Napriek tomu doktorka nezmenila názor a verejne trvala na pravde. Doktorku Pechočiakovú sa zastal LOZ, zabezpečil jej právnu a širokú podporu, opakovane LOZ atakoval v tejto veci MZ SR, verejne vyzýval a šíril informácie o kauze. SLK spravila tlačovú konferenciu. Po tejto rozsiahlej podpore a po nenahraditeľnej pomoci médií (predovšetkým Sme a Markíza) sa doktorky zastali i samotní rodičia malého pacienta a usvedčili mocných z klamstva. MZ SR i samotné vedenie bolo nútené priznať pravdu a po ďalšom tlaku predstaviteľov LOZ boli zrušené všetky nedôstojné opatrenia, ktorým musela čeliť. Lekári doktorku Pechočiakovú ocenili 15.2.2014 v Prešove ocenením Dávid za lekársky čin roka. Jej príbeh.
Pán učiteľ Mgr. Oto Žarnay upozornil na podozrivé mrhanie financiami na jeho škole, 1.3.2013 podal nadriadeným písomný podnet - vedeniu školy i VUC ohľadom právnych služieb pre školu. 2.5.2013 sa konala pedagogická rada, kde riaditeľ školy ostro vystúpil proti snahe medializovať problémy školy, okrem iného uviedol, že medializovanie problémov školy je seba zničujúce a spôsobí zatvorenie školy. 22.5.2013 podal žiadosť o prešetrenie finančného hospodárenia školy Košickému samosprávnemu kraju. 31.5.2013 pán učiteľ Žarnay dostáva výpoveď . V médiách som nepočul žiadne vyjadrenie školských odborov k tejto kauze, nikto z učiteľov nebol kvôli pánovi Žarnayovi u ministra Čaploviča, pán učiteľ Oto Žarnay je do dnešného dňa nezamestnaný. Jeho príbeh.
Viackrát som kolegom povedal, že lekárom a sestrám i ostatným zdravotníkom nechcú dať adekvátne platy, lebo položka mzdy je jedinou položkou, z ktorej sa nedá kradnúť. Lekári cestou LOZ idú neúnavne proti šafáreniu v nemocniciach (kauza nákupu elektriny, nákup operačných stolov na poltonových pacientov, kúpa limuzíny v zadlženej košickej nemocnici, nachystané tendre pre jediného uchádzača, vianočný výpredaj budov vo FN Nitra a Prešov,.... ) Je to cesta ako nájsť peniaze na lepšie mzdy pre lekárov i sestry (http://visolajsky.blog.sme.sk/c/308917/Lekari-vlade-odkazuju-Nechceme-ani-euro-navyse.html) A rovnako to môže byť aj cestou pre lepšie mzdy nedocenených učiteľov.
Ešte malá historická exkurzia: Keď som bol ako predseda LOZ pozvaný v r.2012 na ustanovujúce stretnutie v Nitre, kde vznikli Nové školské odbory, tak som tam okrem iného učiteľom povedal, že nech sa nespoliehajú na staré odbory a nech sú voči nim opatrní, že cesta ako niečo zmeniť je len v nových odboroch, ktoré budú viesť ľudia, ktorí chcú byť dobrými učiteľmi a nie „odborármi". Pretože takáto organizácia môže fungovať len s cieľom mať lepšie školstvo, nie s cieľom „lepšie sociálne podmienky všetkým členom" . To bola i príčina, prečo lekári dali už dávno zbohom Slovenskému odborovému zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb a založili LOZ. Vtedy v Nitre medzi učiteľmi som ani nevedel, že keď to hovorím sedím vedľa pána Ondeka (ktorého sa moje slová vtedy očividne dotkli) a že moje slová potvrdia následné udalosti v r. 2012. Školské odbory zlyhali v kauze Mgr. Žarnaya na plnej čiare.
Ja ako otec , by som si extra prial aby moje deti učil PÁN učiteľ Žarnay. Kto iný by mohol moje deti naučiť lepšie akú cenu má pravda a spravodlivosť? A čo by bolo pre moje deti cennejšie ako tento poznatok? Preto je môj odkaz všetkým učiteľom: páni a dámy, MAKAJTE ! Nemôžete dovoliť, aby váš kolega ,ktorý spravil krok k lepšiemu školstvu skončil ako ukážka pre ďalších na výstrahu! To je cieľ mocných, vy však musíte spraviť opak, vy musíte v kauze pána učiteľa Žarnaya ukázať ostatným, že ak sa zachovajú rovnako ako on, ostatní učitelia ich podržia a ochránia.
To sa nenájde na celom Slovensku žiadny riaditeľ školy, ktorý by ponúkol pánovi učiteľovi Žarnayovi miesto ? To sa medzi niekoľko tisícmi neadekvátne zaplatených učiteľov nenájde aspoň niekoľko stovák učiteľov, čo povie nahlas: Žarnay má pravdu a my stojíme za ním!?
Ak môžem, rád ako predseda LOZ pomôžem Novým školským odborom, ak by sa chceli postaviť za pána učiteľa Žarnaya - moja verejná ponuka.
Ak chcete aby článok čítalo čo najviac ľudí, hlasujte tu.
