Vždy som mala viac maskulínnej energie, darmo že som žena. Niekedy sa mi to páčilo, myslela som si, aká som sebavedomá a silná. Teraz to už tak nie je - vnímam to ako slabosť, ako neschopnosť prijať svoju ženskosť. Preto som sa vedome rozhodla pracovať na svojej feminínnej energii, zahojiť ju, ako hovoria v tým tutoriáloch na youtube. Najprv som to robila nevedome, až v posledných mesiacoch som sa na to zamerala skutočne zo všetkým. Urobila som si test, že aký archetyp ženy som. Vodkyňa, no jasné. Mne nemohla vyjsť nejaká matka, liečiteľka alebo čo, nie ja musím byť ten najtvrdší typ zo všetkých. Ako nie že mi to nelichotí, ale pred pár rokmi by ma to rozhodne potešilo viac. Chvíľu som sa snažila zo seba robiť tú soft, clean girl, ale vzdala som to. Nezáleží na tom. Koľko tiktokov na tú tému pozriem a koľko pinterestu prescroolujem, alebo koľko makeupu vyskúšam a aj keď si oblečiem biele ľanové šaty alá Pýcha a predsudok, nikdy nezmením ten archetyp s ktorým som sa už narodila. Ok, takže som The Boss, ako som sa dočítala, presnejšie boss babe, alpha-female, mix mozgu a krásy. Lichotivé. Ale to sakra, odstrašuje každého! (najma chlapov)
Nie že by som mala od prírody láskavú povahu a len vyzerám ako femme fatale, hah. Ako decko som bola strašne protivná a to mi nikto nepovedal, sama som si to uvedomila. Mala som poznámky, najmä okolo pätnástich moje pseudoego narástlo do prapodivných výšok a všade som si vykračovala s nosom zaboreným v oblakoch. Trvalo to skoro celú strednú, kým zo mňa táto dôležitosť a namyslenosť opadla a stále ma strasie, keď si občas na to spomeniem. Jeeežiš, ako vystretá som chodila po chodbe a častovala každého povýšeneckým pohľadom. Teraz sa na tom aj trochu smejem, ale pochopila som, ako môže hnusná poznámka otráviť deň a úplne zmeniť pohľad človeka na teba. Všetkým spolužiakom, kamarátom aj známym sa týmto verejne/neverejne ospravedlňujem.
Takže ku koncu strednej sa to začalo meniť. Prestala som sa brať tak vážne, moje vzťahy zo spolužiakmi sa zlepšili, nebola som už taká upätá. Rozhodne tomu pomohlo aj to, že sme si spolu išli pár krát vypiť a že som z toho prestala robiť takú vedu, než kým sme ešte boli s rodinou v jednej nemenovanej organizácii. Kiežby to bolo skôr a nebol by prišiel ten skurvený covid. Alebo možno dobre, aspoň som na výšku prišla už znormálnená.
Zjemniť sa, to hovoria rozkošné ženy v youtube tutoriáloch Ako sa stať viac ženskou. Ale oni sú priam éterické bytosti, dlhé vlasy im v holywoodskych vlnách padajú na ramená bez jedinej vyrážky či fľaku po akné. Asi sa to nestalo cez deň, ale pre mňa je takýto typ ženy veľmi ťažko dosiahnuteľný ideál. Takže zjemniť sa. To som začala vedome robiť bez tutoriálov, ale fajn, nie každému to dôjde. Už ťažko napraviť škody s ľuďmi čo poznám dlho alebo od mala, takže aspoň s tými novými. Viac som sa začala usmievať, byť milá, srandovať s ľuďmi, užívať si bez nejakej potreby sa stále vyvyšovať, hádať a robiť dôležitou, prijímať komplimenty. Znie to strašne abstraktne ale nedá sa to lepšie popísať. Je to dlhý proces, kým si uvedomíš čo chceš robiť, premyslíš si, čo by si mal vo svojom správaní zmeniť a potom to aplikuješ na konkrétne situácie a zapamätáš si, čo chceš/nechceš povedať, ako chceš/nechceš pôsobiť. A to sme ešte len v teoretickej rovine. Teraz to musíš preniesť do reality. A nedeje sa nič, život ide ďalej až zabudneš čo presne si tým zjemnením sa myslela. A bum, potom to zrazu príde, ty sa správaš v tej sekudne rovnako, akoby neprebehol žiadny myšlienkový proces, lebo to bolo sakra nečakané! Počkať počkať to som nechcela povedať, nechcela som, aby to vyznelo tak drsne sakraaaaa a je neskoro. Ďalší moment bude kto vie kedy. Možno to celé nútenie sa byť viac ženskou znie trochu fake, ale podľa mňa pracovať na sebe vedome je najlepšie čo môžeme robiť.
Proste chce to čas kým prekonáš to maskulínne nastavenie. Mne to trvalo mesiace, roky a stále občas zareagujem na svoje zhrozenie neprimerane. A prečo by som sa vlastne mala chcieť zjemniť a správať viac nežne? Ženy si predsa môžu robiť čo chcú, sedieť ako chcú, správať sa ako chcú nech žije woman-spreading! Po kritike Oleny Zelenskej odfotenej na schodoch v tradične mužskej póze sa spustila #sitlikelady kampaň lebo čo je to ženská póza? Kto sa opovažuje žene 21. storočia diktovať, že má sedieť ako dáma?
Už to dávno nie je o tom, že musíme nosiť tvrdé korzety, sedieť vystreto a s kolienkami spôsobne vedľa seba. Už sme si vydobili právo sedieť s rozkročenými nohami, sŕkať pri jedle, nadávať, vlepiť facku, odmietnuť podržané dvere či pomocnú ruku. Odrazu sú tu všade maskulínne ženy čo nevedia prijať kompliment a neistí muži, čo sa boja pozrieť na ženu dlhšie než na dve sekundy, lebo čo keď si bude myslieť, že som úchyl?
Vytratil sa archetyp slušnej, distingvovanej dámy, schopnej s eleganciou vyzametať podlahu aj s tým najväčším úbožiakom a zachovať si pri tom gráciu. A chýba nám. Ako spoločnosti myslím, nie len ženám alebo nie len mužom. A taká by som chcela byť.
A presne o tom to je. Myslím si, že luxus nás, žien tejto liberálnej doby je, že si môžeme vybrať, že chceme byť dámami. Už nás nikto nenúti. Samy sa rozhodneme, že chceme byť ako správna slečna, slušné, milé a jemné, ale pevné a sebavedomé vo svojej ženskosti. Ak ženskosť rozvinieme správne, môže sa to stať veľmi šikovnou zbraňou. A najlepšie na tom je, že je vlastná len nám. Je to niečo čo skutočne ovládne len žena. Iste, sú aj muži s feminínnou energiou, ale skutočná podstata je daná len ženám a len oni, ak ju správne uchopia, ju dokážu spojiť s maskulinitou a vytvoriť niečo skutočne silné. Dúfam teda že áno.
Tuná je link na ten test: https://womenlovepower.com/seduction-archetype-quiz/
