
Čo písať? Osobnosť, talent, tragický osud. To všetko tu už bolo aj bude. Pre mňa v podstate "len" ďalší človek žijúci a trpiaci láskou, pre lásku, kvôli láske. V akejkoľvek podobe...K rodine, k deťom, k mužovi či žene, k umeniu. Láskou žijeme, vďaka láske sme. Každý jeden z nás. Preto plačem, keď to píšem. Lebo milujem a trápim sa zároveň. Preto ležím oblečená v jeho veciach, aj keď tá vôňa už dávno vyprchala.
Edith Piaf je pre mňa neznáma. Viem, kto to je a prečo som vtedy na tom obrovskom cintoríne so zváštnou atmosférou vyhľadala práve jej náhrobok. Nepoznám jej hĺbku, no ten film mi niečo predsa odhalil.
Skončil tichom. Aj tým bol pre mňa výnimočným.
Len nič neľutuj...