Dosť mi chýba. Ani neviem prečo. Občas, keď nebo plače, tá známa hrča sa vráti. Ktovie, možno zo spolupatričnosti k tomu nebu...
Celkom často si píšeme. Ale keď sa ma niekto spýta: "Ako sa má sestra? Ako sa jej v tej Kambodži darí?" jediné, čo som schopná povedať: "V pohode..."
Píše mi o svojich pocitoch, píše mi príbehy, na ktoré nemám odpoveď.
Mám povedať, že viem? Nie, lebo neviem.
Mám povedať, že chápem? Nie, lebo nemôžem pochopiť.
Že rozumiem? Slovám rozumiem, pocitom nemôžem...
Ostáva viera.
Svojím pobytom učí aj mňa...
(Venované sestre)
6. sep 2007 o 22:09
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 620x
Cestou v autobuse (možno len slabá chvíľka...)
Keď odchádzala na letisko, tvárila sa hrdinsky. Nechcela, aby ju ktokoľvek z rodiny odviezol. Ani pusu mi nedala. Ostala som tam sedieť na panelákových schodoch so smutnou mamou a s hrčou v hrdle.
Písmo:
A-
|
A+