Asi mám problém

V osobnostnom teste mi vyšlo, že som melancholická povaha, ktorá sa však mieša so vždy obľúbeným sangvinikom. Celkom zvláštna kombinácia, ja viem. Ale po tom, ako som si prečítala výklad k jednotlivým povahovým charakteristikám, v každej z nich som sa našla. Viem o svojich slabých stránkach a bojujem s nimi. Chcem sa zmeniť a zároveň to nechcem. Nechcem zo seba vypudiť ten temperament, lebo je podstatnou súčasťou mojej osobnosti. Bez neho by som nemala dušu. Melancholik vo mne ma uzaviera pred okolitým svetom; sangvinik ma núti písať blogy, spovedať sa neznámemu plénu mojich čitateľov. Melancholik je ten, kto má na svedomí pokojnú a premýšľavú časť mojej povahy; ten druhý mi dáva nadšenie, emócie a elán. Keď vládu preberie sangvinik – odrazu zabávam celú spoločnosť. A melancholik vtedy spí. Vie, že jeho chvíľa príde, keď budem cítiť potrebu byť sama so sebou.Máme to ťažké. My traja. Snažíme sa spolu žiť v jednom tele. JA ako základ, istý genotyp a moje dve súčasti. Vieme o sebe, vieme, kedy ktorý z nás prehovoril. A nechceme to meniť. Nemôžeme. To by som už nebola ja. (Práve po mne lezie lienka. Hľadá niečo?)Teóriu štyroch typov pováh sformuloval Hippokrates 400 rokov pred Kristom. Nie každý človek im verí, veľa z nás sa tým nikdy nezaoberalo. Podľa mňa je to škoda. Mne osobne to veľa dalo. V mnohých veciach sa pozerám na seba iným pohľadom, v reakciách druhých vidím zmysel a ich význam. Snažím sa chápať...a raz by som sa chcela prebudiť do sveta, kde nás pochopia – mňa a moje „deti“: Melancholika a Sangvinika. Bez výhrad a so snahou pochopenia...