Zásadne sa obúvam vo výťahu.
Keď vidím reklamu na Subaru, spýtam sa, či je to Nissan. A keď mi priateľka pracujúca v IBM povie, že dostala k dispozícií notebook, spýtam sa jej na značku.
Zle sa so mnou háda. Som dosť tvrdohlavá. A často chcem mať posledné slovo.
Som ryba. Plávam si životom. A vraj melancholik v kombinácií so sangvinikom.
Už takmer desať rokov si píšem denník. S odstupom času v nich listujem a zabávam sa. A občas je mi smutno a nostalgicky a krásne. A nedávno som našla v jednom z nich toto:
Dievčenské denníky plné bielych strán
Sú lásky, pre ktoré niet slov
Dievčenské denníky plné tajných správ
Popálené krídla niečích snov
Boris Filan
Vraj som malý blázon.
Keď raz milujem, tak celým srdcom, telom i dušou. Keď raz smútim, tak poriadne. Prázdno vo mne zapĺňam písmenkami kníh, samotu vyplavujem slzami.
Potrebujem cítiť svoj priestor, ináč sa búrim. Potrebujem cítiť lásku, ináč zomieram. A znova sa rodím.
Chcem si raz kúpiť auto a odviezť mamku, kam len bude chcieť. Chcem ju raz pozvať do mojej domácnosti a byť hrdou hostiteľkou. Chcem mať troch psov a tri deti a pri sebe tých pár priateľov.
Milujem ticho, pri ktorom nemusím sa cítiť trápne, keď aj bez slov dá sa rozumieť.
Snažím sa žiť tak, aby som neľutovala...
(a vraj mám vkus a milujem doplnky a...)
