Recenzia pocitov...mojich vlastných

Na klasické recenzie hodnotiace kameru, herecké výkony atď. sú tu odborníci. Ja len môžem vyjadriť svoje pocity, ktoré vo mne ostali a ešte teraz, niekoľko hodín po príchode domov, vo mne doznievajú. V kine som neplakala, teraz mám v hrdle hrču...z krásy hudby, farieb, ľudí, kultúry a myšlienok, ktoré sú v tomto filme obsiahnuté. Pochopila som, že gejša v japonskej kultúre nie je to, čo je nám často servírované. Že slovo gejša znamená umelkyňa, čo plne vystihuje zmysel ich práce, ich existencie. Utvrdila som sa tiež v tom, že veci sa dejú, že život plynie a človek spraví najlepšie, keď sa vyrovná s tým, čo ho postretne. Lebo všetko, čo spravíme, si skôr či neskôr vyžiada svoju obeť. Z dobra vzíde trochu zla, ktoré musíme pretrpieť, aby sme pochopili, čo vzácne nás postretlo...Jej snom bolo stať sa gejšou. Chcela viac ako mohla mať. Chcela niečo, čo si ako gejša nemohla dovoliť. Chcela milovať. Človeka, ktorého si vybrala ona. Každý jej krok bol tým podmienený. Veľa získala, veľa aj pokazila. Až keď pochopila; až keď sa zmierila so svojím poslaním, dostala viac...Neverila som na happyend, ale som šťastná, že som mohla z kina odísť s pocitom, že všetko bude v poriadku...