A tak sme konečne dorazili. Plní očakávania, stresu a únavy sme sme sa stretli s pani, ktorá nám pomohla s prácou a ubytovaním. Bol už podvečer, no keďže bolo leto, tma stále nikde.Ak ste o tom počuli len legendy, tak to niesú legendy a naozaj je tu pol roka tma, a pol roka svetlo. Nejakú chvíľu sme si nato museli zvykať. Ale teraz?! teraz si nato ešte stále zvykáme :-) a niekedy nám to už dokonca ani nevadí. (čo nemôžu povedať moje kvety na okne) :-)
Prvé dni, kedy nám pomaly dochádzalo kde sme, sme zakaždým po práci, plní očakávania vybehli von a začali skúmať terén. Nachystaní na chladné a vlhké počasie sme sa naobliekali do nepremokavých šiat, obalili sa čiapkami a zimnými topánkami a vyrazili.
Smiešne bolo, že počasie bolo super! A ďalší deň zas, a aj celý september. Čo sme sa neskôr dozvedeli od domácich, že takáto krásna ,,jeseň" tu už dávno nebola.
No my zahraniční, sme ju prežili v otepľovačkách a punčochách :D
A keďže sme prehnaní kávičkari, na našich potulkách sme do rebríčka nových objavov nekompromisne zaradili aj nájdenie nejakej kaviarničky. No v mestečku s počtom obyvateľov 1149 sme niečo ako kaviarničku nenašli.
No zato sme našli informačné centrum - veľmi frekventovaná budovka po celom Islande - kde podávali kávu! to bol náš cieľ.
Pri postupnom zoznamovaní sa s týmto ,,centrom západu" sme zisťovali, že si budeme musieť dávať menšie ciele ako nájsť kaviareň :-) a začať myslieť trochu viac ,,nature".
Mestečko sa volá Stykkishólmur a nečudujte sa, ak máte problém s jeho vyslovením. Prvé týždne sme to aj my komolili jednaradosť. No a v tomto komplikovano vysloviteľnom mestečku, nie len že nemáte kaviarničku, no my rozmaznané deti z krajín (ne)obmedzených možností sme si tu zrazu nemohli kúpiť ani žiadne oblečenie! makeup! tvaroh! papriku! baterky! a ak sme aj niečo zohnali tak v počte kusov jeden - jeden druh kávy, jeden druh dezodorantu, asi dva druhy zubnej pasty + zubnej kefky, donedávana predávali v potravinách aj núdzové ponožky a spodné prádlo, no aj to už vymenili za sušené ryby. (och to som napísala aké dlhé súvetie) :D
A o debaty bolo v meste postarané :D
-Kde si majú ľudia teraz kupovať ponožky?!-
Zistila som, že islanďania majú veľa smiešnych problémov :D
A že my vlastne tiež :D
a tak sme si museli zvyknúť. vlastne nemuseli. ale chceli.
Vám už nelezie na nervy, keď máte v nejakom obchoďáku na výber 50 druhov kečupov? sladký, ostrý, jemný, taká značka, hentaká značka, na opekačku, s vysokým obsahom paradajok, bez konzervantov, poľský, nemecký, bio, heinz (ten je hádam na celom svete) :D
Mne to liezlo na nervy, a teraz je môj jediný problém s kečupom či nám už nedošiel a musím ho ísť kúpiť.
Toľko mini expresná spoznávačka mesta. A inak to čo mám v nadpise. To tu v zime hlásia v počasí.
,,Všetko čo máte vonku si pripevnite, lebo by vám to mohlo uletieť." - k tomu len - Manžel raz išiel vyniesť smeti, sáčok dal predo dvere, a kým sa obul, sáčok bol preč. Dodnes naňho myslíme, či sa netúla niekde smutný a sám. (sáčok, nie manžel) :D
