Lenže! Bol to náš prvý výlet do divočiny na dlhšie ako jednu noc, takže sme si nabalili toľko všetkého, že zadné sedadlá nášho auta už pre žiadnych stopárov nemali miesto. Škoda.
ale predstavte si!
že niekoľko týždňov po tomto výlete sa nám podarilo pomôcť jednému stopárovi z Nemecka, ktorý stopovanie skúsil úplne prvýkrát a bol veľmi nadšený a prekvapený, že to naozaj funguje a že sme už tretí ktorí mu takto zastavili. Vymenili sme si pútavé zážitky zo života dobrodruhov a odovzdali mu jednu z našich máp s označenými miestami, ktoré by preňho možno boli zaujímavé.
A vysadili sme ho na najbližej križovatke, pevne rozhodnutého skúšať šťastie ďalej.
A teda ten náš okoloislandský výlet! Mali sme v mape zaznačených niekoľko miest, ktoré by sme určite chceli navštíviť. Ako v mnohých iných situáciách tu na Islande, aj v našom výlete zohrávalo hlavné slovo počasie. To sme si sledovali už niekoľko dní dopredu, aby sme vedeli kedy je najlepšie vyraziť a koľko pletených svetrov si zabaliť.
Pôvodný plán bol začať južnou stranou ostrova, keďže žijeme na západe Islandu, mali sme možnosť ísť severnou aj južnou stranou. No počasie rozhodlo za nás a museli sme začínať na severe, kde v deň nášho odchodu nepršalo.
Naša prvá zastávka bola pri trávnatých domčekoch, ktoré sú pre Island veľmi typické. Dozvedeli sme sa, že toto miesto bol pôvodne statok, ktorý slúžil prevažne ako kováčska dielňa, keďže kvôli zavodnenej pôde bolo veľmi ťažké sa uživiť ľuďom ako poľnohospodári. Nazýva sa to Glaumbaer - čo je odvodené od slova glaumur (hluk). Takéto domy boli obývané ešte v začiatku 20.storočia. Špecifický bol aj spôsob tvarovania trsov trávy, z ktorých boli tieto domčeky vyrábané - v tomto prípade to bol tvar v podobe rybej kosti.
Prvých 353 km v aute je za nami a sme v ,,druhom hlavnom meste Islandu" - Akureyri.
Toto mestečko s počtom obyvateľov 18860, má svoje letisko, ktoré ponúka prevažne vnútroštátne lety. Je tu ale možnosť odletiť aj do islanďanmi obľúbenej Kodane. Nájdete tu tiež množstvo múzeí a galérií a na ceste za kultúrou narazíte aj na divadlo, či Islandský symfonický orchester. Nachádza sa tu tiež jedna z viacerých vysokých škôl Islandu Háskólinn á Akureyri alebo Univeristy of Akureyri, kde môžeš študovať nespočetné množstvo rôznych odborov.
Spomínam si na náš úplne prvý let sem na Island, kedy sme v lietadle úplnou náhodou sedeli s chalanom, ktorý sem cestoval na erazmus práve na túto univerzitu. :-)
Po našej prvej strávenej noci v campe v Akureyri sme vyrazili podľa plánu smerom k vodopádovej tour -čo nám došlo až neskôr, lebo v ten deň sme videli naraz hneď niekoľko fascinujúcich vodopádov. Ak ste videli film od Riddleyho Scotta - Prometheus (2012) tak, my sme sa ocitli na mieste kde sa točila jeho vodopádová scéna. Konkrétne sa vo filme objavujú dva vodopády a naozaj sú aj v realite od seba nie veľmi ďaleko vzdialené.
Prvým je vodopád Selfoss
Tento 11 metrový vodopád ústi do najväčšieho vodopádu v Európe, ktorý ma 44 metrov -
Detifoss
Musím povedať, že nám táto sila prírody poriadne vyrazila dych. Ostali sme tam dlho iba ticho stáť a pozorovať. Určite by sme chceli túto monumentálnu kreáciu vidieť znova. Boli už nejaké pokusy sa sem vrátiť, no cesta k tomuto miestu nie je celoročne prejazdná.
Na Islande sa často cítim, akoby som bola vo viacerých krajinách naraz. Niekedy som v mrazivej Antarktíde, potom kráčam po povrchu Mesiaca a o pár kilometrov som na Novom Zélande. A tak to bolo aj keď sme sa zrazu ocitli v ,,piesočnej krajinke" - Hverarond, ktorá sa nachádza v severovýchodnej oblasti v časti Mývatn. Piesočná krajinka som si ju nazvala iba sama pre seba, pretože povrchom a sfarbením sa totiž podobá na púšť. No nie je to naozajstný piesok. Ide totiž o sfarbenie kvôli síre, ktorú na tomto mieste nemáš možnosť ignorovať. Zapácha tam ňou totiž úplne všetko a napokon aj ty celý, po nejakom čase strávenom prechádzaním sa okolo. Rôzne dymiace zhluky sírových kameňov a bublajúce horúce jazierka, to všetko dotvára magickú atmosféru tohto miesta.
Ďalších 274 km v aute za nami a prišiel deň tretí. A s ním aj nádherné počasie. Nič lepšie nás ani nemohlo postretnúť v spojitosti s mestečkom do ktorého sme smerovali (jedným z mojích najobľúbenejších na Islande) - Seyðisfjörður. Teda, no, toto ,,mestečko" má 676 obyvateľov a v zime je tam veľmi obtiažné sa dostať, keďže je hlboko medzi horami a dolinami.
Možno by ste ale nečakali (alebo práve tu by ste to čakali?), že na takomto mieste sa tiež každoročne usporiadava festival, zameraný na experimentálne súčasné umenie, na ktorom sa stretávajú umelci z celého sveta. Minulý rok tu prezentovali svoje umenie aj Slováci. Náchádza sa tu tiež umelecká škola. Nie v štandardnom ponímaní, ale skôr ako miesto kde môžu prísť umelci napríklad aj na stáž, alebo len na kratší pobyt. Ak by mal niekto chuť pobudnúť na takomto výnimočnom mieste - tu sa dozvie potrebné info https://www.lunga.is/ alebo https://www.lungaschool.is/
... v druhom pokračovaní mojho blogu o našej 5dňovej ceste okolo Islandu, sa dozvieš čo to o prvom stretnutí s ľadovcami, uvidíš miesto kde sa spájajú dva kontinenty a mnohé ďalšie výtvory, ukryté v tejto rozprávkovej krajinke.. Čau!
