S hľadaním práce sme začali (ja a dvaja vtedajší spolužiaci) už leto predtým. Rozoslali sme asi 500 mailov s jednotnou formulkou We are three students and... a naivne čakali na úspech. Odpovede sa dali zrátať na prstoch jednej ruky, pričom najnádejnejšia prišla od firmy na ekohnojivá z miesta, o ktorom sme predtým v živote nepočuli- Shetlandov. Nakoniec pre nás nič nemali, ale korenšpondenciu na takmer kamarátskej úrovni sme udržiavali celý rok. Opäť prišla jar a práca vyzerala znova nádejne, keď nám napísali, že ani tento rok si nás nemôžu dovoliť, hoci by boli veľmi radi. Zlákaní exotikou severu a posilnení dobre umiešanou kombináciou naivity, optimizmu a bezstarostnosti, sme sa ponúkli pracovať za stravu a ubytovanie, s tým, že si popri tom niečo ešte nájdeme. Shetlandské ostrovy ležia asi 250 km severovýchodne od škótskej pevniny, zhruba na 60° sš. Tvorí ich sieť ostrovov pospájaná trajektami, avšak všetko podstatné sa nachádza na hlavnom ostrove. Majú asi 22000 obyvateľov, pričom skoro tretina žije v hlavnom meste Larwicku. Tam sme sa ocitli aj my, po úmornej dvanásť hodinovej plavbe z Aberdeenu na nepokojnom mori, keď väčšina pasažierov ležala na zemi so sáčkom pri ústach. Do prístavunás prišiel vyzdvihnúť náš hostiteľ Michael. Drsný výraz tváre, tetovania a neustále šúlanie cigariet nezapreli bývalého námorníka - teraz farmára. Užpo pár minútach jazdy sme pochopili, že s hľadaním práce to nebude takjednoduché. Auto je tu totiž alfa aj omega. Od nášho príbytku (karavanu na ich dvore) bolo k najbližšiemu domu 500m, do obchodu 8 km, do Larwicku 50 km. Vzdialenostisú tu skutočne veľké a autobusy premávajú len po hlavných spojniciach. Väčšinaciest je jednoprúdových - ak sa stretnú dve autá, jedno musí počkať na rozšírenom mieste,ktoré je zhruba každých 300 m. Ľudia sa živia zväčšarybolovom, následným spracovaním rýb a farmárčením. Farmy, to sú ovce,ovce, ovce... a pár shetlandských poníkov. Nepredstavujte si však stádo ovcí s bačom ako na Liptove. Ovce sapasú volne na obrovských ohradených plochách prakticky po celom území ostrovov.Zháňajú sa len na strihanie a na porážku. Toto niekoľkohodinové taktickémanévrovanie farmára a pár psov po mnohohektárovej ploche je skutočnenezabudnuteľný zážitok. Naši hostitelia Michael a Margaret vlastnili asi350 oviec. Okrem toho spracovávali morské riasy na ekologické hnojivoa výživový doplnok pre dobytok, hoci hlavnou zložkou ich prímov boli ovce (respektíve dotácie na ne...). Domáci sa nám snažili pomôcť nájsť prácu, ponúkli sa, že nás budú skoro ráno voziť na vzdialenú zastávku, ale pochopili sme, že toto leto nezbohatneme, tak sme pracovné leto zmenili na dovolenku. Čas sme trávili pomáhaním na farme. Ani tu všakpráce rozhodne nebolo nad hlavu ani pre domácich, nieto ešte pre nás- ak sme denne skutočne odrobili štyri hodiny, tak to bolo moc. Naviac išlo skôr o zábavu- koľko krát v živote bežný človek podáva ovce na strihanie (aj som skúsil strihať, ale chudák ovečka rýchlo skončila s krvavým pásom) alebo zatĺka drevené koly do mora?Ostávala nám tak kopa času na poznávanieShetlandov. Hlavne domáca bola skutočná lokál patriotka a nadšene násvodila po všetkých možných miestach. Je až neuveritelné, ako miestni dokážukaždý kameň, dom alebo zviera, ktoré by u nás ostali nepovšimnuté,premeniť na turistickú atrakciu so s prievodcoma suvenírmi. Obyvatelia sa hrdo hlásia k vikingskej minulosti a majúbližšie skôr k Nórom ako ku Škótom. Ich dialekt, ktorý používajú lenveľmi zriedka, sa tiež silne blíži k Nórčine
Všetko toto však prevážila mentalita miestnych. Tu saskutočne dá poznať, že čím sú ľudia ďalej od seba, tým majú k sebe bližšie.Stačilo náhodou spomenúť, že mám rád motorky - a domáca vybavila pre násjazdu s motorkármi, ktorých síce osobne nepoznala, ale stačilo pártelefonátov a bolo. Ďalší sused (býval ,,len" 8 km od nás) požičalterénne motorky, vybavili nám návštevu lososej farmy a dokonca nám chcelivybaviť návštevu ropnej plošiny vrtulníkom, ale tu už asi narazili na predpisy.Všetko samozrejme zadarmo. Povedomie miestnych o Česku a Slovensku jerôzne, obzvlášť tí starší ťažko chápali rozpad federácie a niekedy aj podlhom vysvetlovaní nám na záver povedali ,,Pozdravujte v Československu!".Niektorí naopak nové republiky už navštívili a spomínaný suseds motorkami má dokonca v Západných Čechách továreň na elektrické husle.V rámci „osvety" sme dokonca navštívili miestnu prvostupňovú školua rozprávali o Slovensku. Ale kontakt s domovom sme tu mali,a vcelku nečakaný - domáci vlastnili dva traktory Zetor, sícev údesnom stave (hrdza je tu neobmedzeným vládcom), ale Michael si ich nevedel vynachváliť.
Posledným nespomenutým článkom je príroda a podnebie. Počasie je tu najčastejšou témou rozhovorov. Jedným slovom -zima a vlhko. Teplota sa tu v lete pohybuje okolo 15°C, fúka silný vietora často prší, pričom povestný je najmä miestny „horizontal rain". Gumákysú tu najčastejšou obuvou - 99 % plochy ostrovov tvoria trávnaté plochy,posiate roztrúsenými skalami. Spočiatku sa nám často stávalo, že sme prineopatrnom kroku zapadli až po kolená do močariny. Časom sme sa však naučilirozpoznávať pevnú pôdu podla rastlín a výhýbať sa blatu. Pocit, keď stojíte na ostrom skalisku, vietor vámšlahá do tváre, pod vami sa triešti more o útesy, naokolo žiadna známkaľudskej činnosti a jedinými spoločníkmi je kostra ovce a tuleňvynárajúci hlavu keď zapískate, vynahradí všetky vrtochy počasia. Okrem tuleňovsú všade prítomné čajky, ktoré vám robia nálety na hlavu, vydry, či zvláštnyvták ,,puffin". Flóra sa obmedzuje na trávu a všemožné drobné kvety.Ostrovy sú obmývané Atlantikom a Severným morom, ale kúpanie ve vode priteplote okolo 10-11°C je len pre otužilcov.
Napriek počiatočnému sklamaniu, že nenaplníme svoje hamižnícke sny, sme "zarobili" zážitky, aké sa už len ťažko zopakujú.
