Aj smeti sú zážitok!

Smeti sú v podstate novodobým vynálezom, podobne ako šicí stroj alebo sociálna demokracia. Zväčša trvá tak jednu generáciu, kým sa spoločnosť na novinky adaptuje (moja babka sotva vie televízor ovládať). Zvláštne, že zo smeťami nie a nie sa skamarátiť ani za sto rokov.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (10)

Vybehnem si len tak na prechádzku so psom (žiadneho nemám, takže sipredstavte nejakú metafyzickú bytosť) na neďaleký kopec. Nič špeciálne,role, kríky a jedna alej (volá sa Beethovenova, vraj sa v tých miestachrád prechádzal keď bol v Piešťanoch, ale kto má tomu veriť). Čoskoro tumá stáť exkluzívna zástavba, ale odbieham...

Takže si tak kráčam a kochám sa ľudskou činnosťou. Fascinuje ma, akéúsilie a dôvtip museli (ne)miestni vynaložiť, aby sem dotrepali afigliarsky po kríkoch rozhádzali pestrú paletu smetí. Nehovorím ostavebnom odpade, to je jediná smetiarska komodita, u ktorej dokážempochopiť logiku zanesenia do prírody. Človek je od prírody (irónia?)tvor egoistický a šetrný, takže tých pár stoviek či tisícok zalikvidáciu stavebného odpadu prenechá s radosťou na iných. Toto mizapadá do logiky ľudskej spoločnosti. Ale povedzte mi kto, KTO savytrepe na kopec aby tam zahodil zavárací hrniec??? Alebo balíkhandier, veľkú preglejku či prútený kôš?? Je to úchylka, fetiš, alebohobby, ísť na kopec, hodiť tam nejakú vec do kríkov a potom sa so slzouv oku pozerať na dobre vykonanú prácu? A keď už z nejakého dôvodu mámso sebou vec stvorenú civilizáciou, pet fľašu alebo škatuľku Marsiek,je to skutočne problém ju odniesť zase naspäť do civilizácie? Neviem,asi som divný, ale len tak pustiť z ruky na zem prázdnu fľašu mi prídeako vymočiť sa bez stiahnutia nohavíc. Proti inštinktom, logike,svedomiu aj prostému kultúrnemu cíteniu. Proste ju ponesiem a budem siňou klopkať po hlave hoc aj pol dňa a doma ju hodím do koša. Neviem,mne to príde prirodzené. Ale v spoločnosti je zjavne viaceromyšlienkových prúdov.