Sú dvaja najvyšší - Arnold a Silvester. Potom tam bolo zopár ďalších, menších, s tenšími rukami a menej hranatými tvárami ako Jean-Claud, Steven, či Dolph (nie, Chuck má svoju vlastnú kategóriu!), ale hlavní boli dvaja. Hrali veľkú rolu v živote každého dieťaťa v prvej polovici deväťdesiatych rokov, keď sa sem na kazetách a do televízie prihrnuli ich trháky z rokov osemdesiatych (to sme ešte nevedeli, že tento žáner bol už v tej dobe mŕtvy). Keď zaspomínam na prvý stupeň ZDŠky, tak spoločenské postavenie sa určovalo fotbalovými schopnosťami a počtom videných akčných klasík.
Na prvom mieste bol ako inak Rambo. Byť nazvaným Rambom, to bol úžasný pocit. A ak ste mali aj Rambo nôž (predávaný v rybárstve za nejakých 300sk, na rukoväti bola buzola a dovnútra ste mohli dať zápalky) svet nemohol byť krajší. Dalo sa zabodovať aj plastovou puškou "takou ako v Komande". Ja som vďaka prísnym rodičom dlhú dobu bodoval iba znalosťou Robocopa a pri rozhovoroch o tom ako Švarceneger rozstrieľal predátora som pozeral do zeme. Našťastie som tých Terminátorov, Univerzálnych vojakov a Conanov časom podobiehal a moje detstvo bolo zachránené.
O to viac trpím dnes. Pán guvernér odpočíva v Kalifornii a Sly-ova labutia pieseň svet akčného filmu nespasí. Po plátnach behajú kdejakí Wilsoni, Affleckovia, Met Dejmoni a iní metroši, pri bitke nestoja ako chlapi ale smiešne poskakujú a tancujú, miesto rotačných guľometov sa používajú len pištole a oceľovo kamenné tváre s predsunutými sánkami nahradili chlapčenské úsmevy. A kde sú svaly, trčiace z tielok, prípadne len z maskáčových nohavíc? Nikde. Dnešní hrdinovia, to je samá košielka a obliečok, či prípadne image "vágus so stylingom od Versaceho." Patetické. Jediná lastovička v tomto poli filmového marazmu je The Rock, ale on je len vyblednutým tieňom zašlých velikánov.
Niekoľko obrázkov, na pripomenutie skutočného umenia akčného filmu...
*Autor nikdy nikoho nezavraždil
*Autor nie je homosexuál, aspoň sa to o ňom zatiaľ nezistilo
