Vďaka silnejplagátovej kampani, zameranej hlavne na študentov, som kliniku neďaleko centranašiel hneď. Dnu vládol hektický ruch, záujemcovia si podávali kľučku. Napriekmojim očakávaniam sa za celú dobu neobjavil nikto z kategórie „socka“(skutočne by ma zaujímalo, ako by sa tety na recepcii vysporiadalis bezdomovcom), drtivá väčšina sú študenti, s miernou prevahou žien.Vyplnenie niekoľko strán dotazníkov, fotka, pohovor s lekárom a odber krvina vyšetrenie- napriek letákovému „obetujte štyridsať minút“ obeta trvala dvehodiny a samotný odber plazmy bol objednaný až za dva týždne. Príjemnébolo, že krv odmenili neavizovanou dvestovkou.
Odber pripomínal dojenie kráv na družstve, aleboskôr ľudské elektrárne v Matrixe. Okolo tuctu ležiacich ľudí pobehujú vovysokom nasadení sestričky, pripájajú a odpájajú hadice, vešajú roztoky,prístroje pípajú a fľaše sa napĺňajú. Ihla, ktorú do mňa chceli vraziť,bola ako tuha do versatilky, tak som radšej pozeral do knihy. Pocit chladnéhokovu v ruke, ktorý nastane na konci po zastavení prietoku, nie je vôbecpríjemný, ale potláča ho hrejivý pocit zárobku. Odber trvá trištvrte hodinu-chvíľu zo žily, chvíľu do žily, kým sa 850ml plazmy nenaplní (dosť veľkábandaska...). Červené krvinky sa pri návrate z odstredivky dorieďujúfyziologickým roztokom, ale aj tak je strata objemu asi pol litra. Zinkasujempäť kíl a objednávam sa znova (môže sa raz za 14dní, plazma sa tvorírýchlo). Dostanete len automatovú kávu, obed sa bohužial nekoná. Žiadnetočihlavy nemám, len ruku s poriadnou dierou v žile radšej šetrím dodruhého dňa.
Za privedenienovej obete je odmena 250kč, takže prebúdzam vampírske inštinktya presviedčam- zväčša neúspešne. V mnohých ľuďoch je pevne zakorenenýodpor k predaju čohokoľvek z vlastného tela, ďalší sa boja bolesti(hoci je úplne minimálna). Niektorí argumentujú morálnosťou- keď darovať, takzadarmo. Plazma je však určená na komerčnú výrobu liečiv (v tomto prápade)a dotyčná klinika určite nie je charitatívny ústav, takže ja to beriem akoférový obchod. Druhá vec je možný pokles darcov krvi, ale toho sa podľa mňanetreba príliš obávať. Kto daroval krv bezplatne prv, bude aj naďalej. Ale zostrany transfúznych staníc by nebolo zlé, keby zareagovali na rastúcukonkurenciu aspoň zlepšením podmienok pre darcov. Jediný odberový časv stredu skoro ráno (ako to je v mojej nemocnici) je značnouprekážkou, napriek tomu ešte nejakú krv darvať spoločnosti určite chcem (adúfam, že spoločnosť nebude musieť žiadnu darovať mne...)
Už sa (ne)tešímna ďalšiu ihlu!