Bulvár zjednocuje. Toto trúfne konštatovanie si dovolím vysloviť na základe empirických poznatkov. Cestou na moju alma mater neraz vidím ako študenti- budúci manažéri, lekári a právnici- hltajú v autobuse nové dobrodružstvá Ďurianovej či Cmoríka vedno s robotníkmi, vezúcimi sa na týždennú šichtu do Čiech. Nedalo to mojej bádavej duši, neustále lačniacej po intelektuálnej masáži, a chytil som náhodne nájdené vydanie jedného z matadorov bulváru a pojal sa vdychovať formu aj obsah.
Obálka patrí ulízanému fešákovi, ako vystrihnutému z tridsiatych rokov, ktorého postihla akási záhadná diagnóza. Zo štyroch nadpisov končia tri výkričníkom a jeden otáznikom. Značím si, zíde sa. Prvú dvojstranu zaberá z 85% fotka paneláku a sympatická kresba guľového blesku aby pochopil aj bežný dement, hop pardon, čitateľ. Druhý dvojlist prekvapujúco opäť zaberá z väčšiny fotka, tentokrát vtipné stvárnenie politikov s dlhým nosom. Schuti som sa zasmial nad sviežim redaktorovým zmyslom pre humor. Ako pribúda písmenok, temnie aj obsah. Pri článku o obesenom kocúrikovi sa mi nepodarí zatlačiť slzu v oku! Našťastie nasleduje ďalšia fotoreportáž o výrobe pálenky, nepochybne kľúčovom nápoji čitateľov. Už sa začínam obávať, že sa nedočkám najsilnejšieho korenia šéfkuchárov bulváru, ale opäť dostanem ponaučenie- dvanásta strana ponúka hneď dva príbehy kruto trpiacich detí. Nudné správy tým končia a prechádzame na kľúčové informácie, ktoré robia naše životy krajšími. Nezbedník Mikla prišiel o vodičák, odhalenie neviest mocného chlapa Baču či skvelá správa o predĺžení Môjho najmilšieho hitu. Poviem vám, hneď som sa cítil krásne ako v slnečný deň, hoci vonku lialo! V jemnom zasnení som prečítal posledné stránky, patriace zaručeným správam zo zahraničia, za ktorých pravdivosť ručí osem redaktorov z troch a upratovačka.
Za krátku chvíľu som pochopil úžasnosť bulváru a stal som sa jeho predplatiľom, dokonca dvojnásobným. Jeden výtlačok budem čítať a z druhého vystrihovať obrázky na nástenku ako za socialistických čias, keď sme boli zahltení podobne kvalitnými informáciami. Ba čo viac, svetlú budúcnosť bulváru si uvedomujú aj ostatné médiá, ktoré sa donedávna pýšili prívlastkami ako "serióznosť" či dokonca "mienkotvornosť". Pche! Kto to asi tak čítal? Našťastie časy sa menia a počet výkričníkov na obálkach všetkých novín rastie geometrickým radom, spolu s plochou, ktorú zaberajú fotografie Tomanovej a Fica. Ešte trochu viac Rytmusa poprosím!
