Našťastie v posledných dvoch rokoch nás tu, "v nížinách", tá našlahaná zmrznutá voda už akosi neotravuje. Žiadne blativé člapkanice, lezúce do topánok a na naleštené parkety. Šmykľavé cesty a neschopný cestári, ranné odmetanie čelných skiel fosílie spaľujúcich koní, mokré vlasy a boliace oči presýtené fádnou bielou. Vskutku, sneh je iba prekážkou moderného človeka a mal by sa vyskytovať len v prísne vymedzených oblastiach na horách, kde sa na ňom budeme nadšene šmýkať. Ale nikde inde! Hlavne nie na chodníkoch, veď kto by to odpratával, nemôžme po ľuďoch chcieť, aby niesli zodpovednosť za svoje nohy. So snehom sa spája mráz, ten by tiež nemusel byť, nekúrilo by sa, ušetrilo by sa na užitočné veci, ako napríklad na káblovku s čínskymi programami. Najlepšie, keby celý rok bolo dvadsaťpäť stupňov, občas tridsať. Nie je svet bez snehu krásny?
Pre mňa nie. Mám rád, keď sú stromy ošvácané penou na holenie a keď zatrasem konárom, niekomu sa ten studený náklad nasype za krk. Túžim prerážať ľad na kalužiach nohou, len tak, zadarmo. Chcem s úsmevom padať na hubu a cítiť ako mi mráz trhá nechty od prstov. Zabávam sa obúchavaním topánok, ktorými som vŕzgal na snehu, a chytaním vločiek do úst, poťažmo do nosa, pričom sa smejem Havajčanom, že oni nemôžu. Chcem dni rôznorodé, so slnkom aj bez, veterné, s bleskami a návalmi snehu. Preto mi chýba zima, akú kreslil Lada. Kam odišla? Je to tým, že v meste sa nemá sneh ani na čom zachytiť a autá ho rozmlátia skôr, než sa stihne ohriať? Zomrela Perinbaba? Alebo za to môže globálne oteplovanie, ktoré je nie?
Neviem, ale chcem späť svoju zimu, aspoň v zime!
Doplňte si vygooglené gýčové fotky zasnežených jedličiek a dľhých cencúľov.
