Sloboda človeka bola a je neustále obmedzovaná a potláčaná. Či už náboženstvá, alebo rôzne hnutia ako komunizmus a fašizmus boli a sú tými, čo usmerňujú naše pochabé kroky. Začínam mať pocit, že dnes sa nám vynára nový pán - naša vlastná bezpečnosť.
Predpoklad je identický - človek nie je schopný sám sa rozhodnúť, čo je preňho dobré (v tomto prípade bezpečné). Našťastie, sú tu múdre hlavy pomazané, ktoré nás zbavia týchto starostí a rozhodnú, čo by sme my, detičky mali robiť a čo nie, aby sa nám nedaj bože niečo nestalo! Samozrejme, intelekt pána Rafaja (ktorý kupríkladu dokáže prepožičať svoje telo iným osobám) a ďalších tvorcov zákona ďaleko presahuje kapacity druhu Homo sapiens . Napriek tomu vo mne hlodá pochybnosť, či by sme predsa len nemohli v tejto otázke rozhodovať sami za seba.
Nechcem spochybňovať "diktát" maximálnej rýchlosti, alebo prednosti v jazde. Tieto pravidlá umožňujú fungovanie systému, do ktorého sa zapájame (cestnej premávky), a ochraňujú ostatných účastníkov. To je v poriadku. Ak sa však ohrozenie bezpečnosti (ktoré je naviac totálne iluzórne) týka výhradne mňa a jeho odstránenie výrazne zasahuje do mojej slobody (počúvať hudbu na priechode, alebo obliecť si to čo ja chcem), rád by som rozhodol sám. Napríklad, som šťasným vlastníkom cyklistickej prilby. Doteraz som na základe svojho biedneho rozumu zvážil, či si ju vezmem len do lesa, alebo aj keď idem na mojej hrdzavej koze poliať záhradu, ktorá je vzdialená tri kilometre po ceste s hustotou áut štyri za hodinu. Múdri vládcovia však rozhodli za mňa a odteraz budem pri slobodnom výbere nútený porušovať zákon tejto krajiny. Ich vymáhanie sa stane smiešnym cirkusom, keď orgány od vás budú chcieť niečo, čo by sami nikdy nespravili (videli ste už policajta so zapnutým bezpečnostným pásom?) Nehovoriac o tom, že tí, ktorí to vymysleli, sú asi nezranitelní, pretože ich sa tieto obmedzenia netýkajú.
Môžu sa objaviť námietky, že ak sa zraním ja, utrpí celá spoločnosť, ktorá sa mi poskladá na liečbu. Nuž áno. Ale to je chyba systému, ktorý odstraňuje osobnú zodpovednosť a prenáša ju na spoločnosť, nie dôvod na obmedzenie slobody. Sú inštitúty, ktoré to môžu vyriešiť (zodpovednosť za škodu a možnosti jej poistenia), ak už sa týtmto chceme zaoberať. Nespomínajúc pesničku o fajčiaroch, obéznych ľuďoch, športovcoch a nákladoch na nich...
Ale nejde len o cestný zákon. Fašizmus bezpečnosti preniká a rozširuje sa všade. Pamätám, ako v Anglicku ženy so skladových kancelárii museli ísť ráno do kanclu obkľukou cez dve poschodia, pretože nemali bezpečnostné topánky (poznáte to, železná špica) na stometrovú cestu skladom tričiek...
VŠETKO je nebezpečné. Preto navrhujem - obalme celý svet molitanom, uzákoňme poviné nosenie brnenia a na cesty pustime len tanky. Počet vážnych úrazov a úmrtí sa určite podstatne zmenší, o tom niet pochýb!
