Divadlo začína dakedy v októbri. Na pultoch hypermarketov sa objavuju prví čokoládoví (zvyčajne fakt hnusní, s podieľom kakaa len pár percent) Mikuláši, alebo skôr už možno Santa Clausi v tradičných farbách Coca-Coly. Deti vyslovujú svoje požiadavky investorom a tí zostavujú rozpočty a nákupné plány. Hitom tohtoročných Vianoc budú notebooky, lcdčka a hracie konzoly, to vie aj každá babka na lazoch. Aby kútiky detských úst vystúpali v deň vianočný až k ušiam, prihodí sa k nim aj značková mikina s vééľkou kapucou a CDčko Cmoríka.
Ale nepredbiehajme, ešte je len začiatok novembra a v skriniach a pod posteľou je miesta na škatule ešte dosť. Technické služby rozvešajú po lampách žiarovky, aby sa videlo, že v našom meste budú Vianoce ako sa patrí. Čínske blikajúce žiarovečky s poctivým stupňom vznetlivosti sa objavujú aj na stromoch pred firmami a v záhradách, lebo tak je to správne.
Ako sa priblíži december, exponenciálne stúpne počet apelov na ľudskú dušu. V televízii nám mávajú postihnuté deti, moderátori sa so slzou v oku vzdávajú svojho denného honoráru a my máme na výber 459 rôznych čísel, na ktorých si za jednu SMS v cene 20sk (DPH zahrnuté) môžeme kúpiť dobrý skutok. Moralizátori vystupujú s tradičnými posolstvami ako Vianoce-čas lásky a nie komercie! Oslávte príchod Ježiša Krista! Pokrokový liberálny človek si hneď pripomenie, že v skutočnosti ide o slávenie zimného slnovratu, ktoré vykonávali už Hotentóti či kto to tu žil, a nech cirkev nebalamutí.
Kedysi zvykli behať chlapíci s nalepenou vatou okolo huby a dávať deťom sladkosti do vyčistenej (a musela byť fakt čistá!) topánky. Dnes ich možno stretnúť ešte tak možno v nemocnici, bežné decko dostane pár miliek (4+1 zdarma) do ruky a hotovo, takže tento deň môžem preskočiť.
Prichádza deň štedrý. Šikovnejší tatkovia slávnostne umlátia kapra kladivom, prípadne mu rovno odfiknú hlavu, ostatní si ich nechajú zabiť už pri nákupe. Na plastovom stromčeku z Polska (či dánskej jedli, či ukradnutnej jedli, vyberte si podľa chuti) sú nahádzané ozdoby. Koledy s primitívnym syntetickým podmazom hrajú doma, na ulici, v obchode, v kanáloch, v lese, mne v hlave... Večer sa sadne za stôl, predtým sa obligátne behne pozrieť babku/dedka (Tak čo, ako? Dobré? Nič nové? Tak sa majte, my už pôjdeme) a večer sa decká vrhnú na balíky, ktorých obsah im je dávno známy (beda ak by bol iný!). Rodičia si povedia: "Sa nám veru vydarili tieto Vianoce!" a pozrú si Tri oriešky po 784.krát.
Som ďalší z moralizátorov? Nie. Mne komerčné Vianoce nevadia. Je to jeden zo spôsbov stimulácie agregátnej spotreby, prispievajú k rastu HDP a svetlým zajtrajškom. Hej hej hej, a čo láska, vianočný duch? Nič? Pravda pravda. Spomeňte "ale veď sú Vianoce" a ujo policajt možná odpustí pokutu, učiteľka nevyvolá, úradník nepošle domov po záverečnej. Keď už sú tie Vianoce, akoby povinnosť konať morálne a pristupovať citlivo bola vyhradená jedinému obdobiu, ako zber broskýň alebo párenie medveďov.
Proste Vianoce- najväčšie klišé roka. Tak sa na nič nehrajme.
