Mýtus prvý- štúdium na univerzite je tááák náááročné!
Silná a používaná zbraň v rukách študenta. Stačí spomenúť, že študuje VŠ (ideálne je pripojiť názov oboru ktorý má v sebe aspoň päť latinských slov, až sa slabším povahám zakrúti hlava) a už ho babičky, tety, susedy usádzajú a nosia koláče a rezne, pretože ten náš študent má predsa náročný život. Mama bez reptania vyperie ponožky a mladší brat musí vyniesť smeti za neho, pretože inteligent musí oddychovať.
Teraz malý príklad zo žovota. Som v štvrtom ročníku. Tento semester mám školu len v utorok a stredu (ak nepočítam jedinú prednášku v pondelok). Uznávam, trocha extrém, ale za celé štúdium som mal školu celých päť dní len jeden semester (a to zasa vďaka prednáške) vo štvrtok asi po tri semestre. Podobne je to s učením. Priebežné písomky sú ohlásené už na začiatku roka, a stačí sa na ne pozrieť zväčša dva-tri dni predom. Skúškové je trocha náročnejšie, ale aj tak, ľudia ktorý sa začnú učiť skôr ako dva týždne predom, sú zriedkavejší ako čierny jednorožec. A záver je tiež skvelý- kto má aspoň trocha snahy, zvládne skúškové za tri týždne a čakajú ho viac než tri mesiace prázdnin v lete a zhruba mesiac v zime. Kdeže je vražedný gympel alebo nebodaj základná škola! Do života prváčika, otrocky vstávajúceho o pol siedmej ráno a zaspávajúceho s myšlienkou, že zajtra ho môžu z hocičoho vyvolať, by som sa už nedokázal vrátiť. A to niesom nejaký flákač, s kreditmi bezpečne predbieham študijný plán.
Ok, poviete si, ekonóm-škola pre blondínky. Áno, je to tak, náročnosť ekonómie až na pár predmetov je nízka. Ale zďaleka nielen ekonómie. Poznám informatikov, právnikov, fyzikov, filozofov...a čas je ich hlavná devíza. Samozrejme, môžete namietať, vysoká škola nemá učiť, ale len poskytovať priestor na učenie. Pravda pravdúca- kto chce, môže sa zapojiť do vedeckej činnosti, môže si dať dvakrát viac predmetov a sedieť v škole od rána do večera. Ale ruku na srdce- takých je mizivé percento. Veľká časť nechodí ani na prednášky a keď sú nepovinné cvičenia, tak ani na ne. No ale uznajte, máme si tie ponožky prať sami???
Pozor- celý predošlý text sa netýkal medikov! Uznávam že ich štúdium je náročné a tvrdo preverované (vďaka bohu!).
Mýtus druhý- štúdium je strááášne drahé, my robotníci na to nemáme a tak mladí budú makať v sklade
Túto hlášku počuť skôr od rodičov, alebo stredoškolákov, ktorý si takto argumentujú svoju budúcnosť, keď je im prednejšie 10-12000sk mesačne teraz hneď, ako istota v celom budúcom živote.
Malý rozpočet- ubytovanie, najväčšia položka. Intráky sa pohybujú od 1000 do 2500sk, priváty okolo 3000sk. Literatúra- ja som si za 4 roky kúpil asi päť kníh v súhrnnej hodnote ca 800sk, pretože väčšina textov je v elektronickej forme, prípadne sa dá požičať v knižnici, od kamaráta, okopírovať, kúpiť použitá. Ale dobre, niekto sa bez toho nezaobíde, tak nech je to 500sk mesačne. Strava- tu patrí skôr mínus ako plus, pretože vysokoškolák má takú istú spotrebu ako pracujúci (ak neštuduje vzpieranie alebo kulturistiku). Naviac má možnosť kupovať si dotované jedlá v školských jedálňach. Ale budiž, šikovnými kombináciami špagety/kečup/ryža/kura/pizza sa dá udržať pri živote za 4000sk mesačne. Cestovanie nerátam, kto chce študovať s malým rozpočtom, proste domov chodiť nebude. Záver- ročné náklady študenta sú asi 80 000 (a to som ešte veľkorysý).
Ako ich zohnať, keď rodičia na to nemajú? Áno, nočná mora študenta- práca popri štúdiu. Vo veľkých mestách (Bratislava, Praha, Brno) nie je problém zohnať či už nárazovky, alebo trvalejšie práce za 60-80 na hodinu, v prípade, že ste schopnejší aj oveľa viac. Nehovoriac o informatikoch, ktorí sa skôr musia báť o život, aby ich supy z IT firiem neroztrhali na franforce pri snahe získať ich pre seba. Námietka- ale čo tí čo študujú v Nitre, Trenčíne, Prešove, veď tam práca nie je! Na to je jediná odpoveď- nemali tam ísť. Ale to už nie je otázka finančných možností.
V kombínácii s mýtom prvým vychádza, že študent je schopný sa krásne uživiť sám prácou popri štúdiu a letnou prácou. Je mi jasné, že nie každému sa chce ísť zo školy dokladať do hypermaretu, zatiaľ čo jeho spolužiaci sa vyvážajú na autách, ktoré dostali od tatka, po kluboch. Áno, k študentskému životu by malo skôr patriť intelektuálne večery v kaviarňach a návštevy galérii ako neónové svetlo T.sca. Ale to už je na inú diskusiu, ja som chcel len dokázať, že študovať sa dá, aj keď na chleba nie je!
