Prišlapal som si to dnes v dobrej nálade na našu piešťanskú stanicu s cieľom odcestovať za povinnosťami do hlavného mesta. Cestou k pokladnici sa prešacujem raz, druhý raz- a peňaženky nieto. "Hlúpa hlava ju nechala doma," pomyslím si a vraciam sa v mierne pošramotenej nálade štyri kilometre domov s tým, že zoberiem ďalší vlak. Nohavice mám dobre ovreckované a ozipsované, takže možnosť straty mi ani neprišla na um. Letmý pohľad na prázdny stôl (tradičné miesto mojej peňaženky) mi vmietol krutú realitu do očí. Neveriacky som ešte prekutral celý byt, ale bolo mi to jasné v prvej sekunde - stratil som ju!
Penazí nič moc, sotva cez tri stovky, ale tie doklady! Predstava vyčkávania na polícii a vypisovania formulárov ma rýchlosťou blesku posadila späť na moju Ukrajinu a popohnala spraviť štyri kilometre na stanicu v rekordnom čase. Ako tvrdý skeptik v otázkach morálky národa slovenského som hľadal už len z povinnosti. Ulice, ktorými som prechádzal, majú pomerne hustú premávku peších a neveril som, že by som ju našiel po minúte, nieto po tridsiatich. Prišiel som až po stanicu, aj som sa spýtal (pro forma) pani pri okienku, ako som predpokladal, bez úspechu.
Ale samozrejme, všetci ste uhádli, že tento príbeh má šťastný koniec. Cestou späť som už plánoval výlet po úradoch a len tak zo zúfalstva pomrkával po zemi. "Nehľadáte niečo?" zaznelo náhle od pani sediacej na lavičke. Moja ošarpaná peňaženka ležala vedľa nej a deň hneď vyjasnel. "Dvaja českí manželia ju našli a odložili. Ja čakám tu na lavičke a pozerám, či vás nespoznám podľa občianskeho. Zdalo sa mi, že som vás videla ísť jedným smerom, tak som dúfala že sa vrátite. Ste ročník ako môj syn! Už ju jeden pán dvíhal a chcel odísť, ale som ho zastavila."
S úsmevom mi ju vrátila, hoci tam musela čakať hádam štyridsať minút. Ešte si vypýtala telefónne číslo, ak "by si tí manželia chceli overiť, čo sa s ňou stalo." Tak ešte raz ďakujem tej milej pani aj neznámemu českému páru, nielen za ušetrené peniaze a čas, ale aj za potvrdenie, že ešte stále existujú ľudia, pre ktorých je morálka a svedomie prednejšie, ako bezstarostne zarobené peniaze, ba dokonca sú ešte schopní obetovať svoj čas a pohodlie.
