Naša revolučná bunka pravicových reakčných pseudointelektuálov a úderných filozofov sa schádza nad pohárom nedobrého podčiarového rumu v poslednej výspe v Piešťanoch, kde nebehajú po bezduchom podniku samí metroši a nehrá donekonečna DJ Patyzón, zároveň neležia na stoloch rozbití robotníci. Medzi inventár patrí okrem drevených lavíc a neobarokových obrazov obdarených Topvar blondín, ktoré sa vláčia s ťažkými krígľami aj ON. Robotix.
Má (veľmi zhruba) mierne po štyridsiatke, býva sa matkou, nejaké pokračovanie rodu zabezpečil, ale v táto oblasť je zahmlená, ako celá jeho minulosť (aspoň pre nás), pracoval snáď kdesi v sklade (budte radi aj za tieto kusé informácie, my sme ich získavali roky). Teraz ako pomocná nápomocná sila vymetá popolníky, zbiera poháre a utiera rozliate nektáre. Popri tom pýta od známych na španiela, alebo cigaretu, pričom jeho hlbokému pohľadu sa dá ťažko odolať. Keď je v dobrej nálade, investuje tringelt do jukeboxu a pustí si do nálady Senzus a zatancuje s metlou, v slabších chvíľach naladí hoci aj Garryho Glittera. Na požiadanie zarecituje Mor ho! a raz nechcene odhalil, že jeho znalosti literatúry sú hlbšie. Pravidelne opakuje mantry ako "Ľudia!!!" ,či:"Prispejte mi na španiela!"
Ako typický príslušník jedného poddruhu alkoholikov má stabilnú prevádzkovú mieru podnapitosti, ktorú málokedy prekročí, je neagresívny a neškodný (pri danej telesnej konštrukcii by akákoľvek ním vykonaná agresia smerovala najmä na neho samotného), reč má ťažko zrozumiteľnú, tvár červenú, s nemenným (žeby falošným?) strniskom.
Načo to sem vlastne píšem? No aby som mohl pritĺcť záverečnú moralizáciu. Takých ako Robotix sú tisíce. Ľudí, ktorí nie sú hlúpi, ani zaostalí a stále majú určitú dávku inteligencie, predstavy, sny, zbytky zásad a cti, ale ich životy sú stratené. Ťažko nájsť, kde sa stala chyba, skôr to bola séria malých prehier, ktoré ich vyradili s väčšinovej spoločnosti a teraz robia námezdných klaunov, aby si udržali nejakú pozornosť okolia. Jedného dňa ich nájdu ležať na ulici alebo po dlhej dobe doma v pokročilom štádiu rozkladu. Náhrobok zapadne do lacného hrobu a nakriví sa, deti možno na Vianoce zapália kahanec za tri koruny.
Takže toto som nepísal ako zosmiešnenie skrachovanej figúrky, ale ako uznanie Robotixovej ľudskej existencie. Aj keď možná ani on nevie, že existuje.
