Na bielej deke som našla dva jasnočervené pozdravy: „Dobré ráno, láskamôže vstúpiť“ a „Valentín, ja čakám“. Pekne jeden vedľa druhého. Achjaj. To zase bude mesiac. Privoňala som k jej hlave. Hm, je to tu,neomylne. Sladká vôňa, akoby trochu šteňacia, ale výrazná. Vôňa lásky,vábenia. Psi sa z nej idú pominúť.
Gaja zívla, natiahla sa a už ma volala von.Nie ako obvykle. Obvykle čaká v pelechu kým sa oblečiem, pohľadám ponožky a pozriem dochladničky. Teraz okolo mňa pobehovala,švitorila a stále odbiehala ku dverám a od nich sa pre istotu vždy pozrela čiuž nejdem. Spozornela som, to nie je dobré, to bude vonku ťažké. Tá má zasepresne jasno v tom, čo ide vonku podniknúť a mne sa to nebude páčiť. Na dvesekundy zastala v pobehovaní, zdvihla prednú labku a pozorne na mňa pozrela. Vie fakt čítať myšlienky.
Ideme von, povedala som. Zázračná formula. Podľa Gajky je to zaklínadlo, ktoré otvára vchodové dvere. Tradadá, chvostík pripravený, koketovaniemôže začať. Len škoda, že ju brzdí tá vec na druhom konci vodítka. Ospalá,pomalá a čosi si stále mrmle. Ja idem, vonku zima, pod očami kruhy tmavéako noc, čo ešte spí v perinách. Rukou mi trhá a pes na konci šnúry a má úžasnúnáladu. Kde ju berie, kúpim, pomyslím si.
Gaja napíše prvý odkaz na trávnik a vezme to srozbehom k prechodu. Fakt som ospalá, a tak ma trhnutie namrzí. Gaja žiari.Rozhliada sa po ulici, komu tú správu povie prvému, rozhliadam sa pre istotu ajja. Našťastie nikto – ani džentlmen jazvečík Filipko, ani šamster korgi Félix, anikoker Max. Vyššia trieda užitkových vlčiakov a iných chvalabohu tiež nie, vzduchčistý, púšťame sa na venčiacu plochu. Ešte odtrhnem sáčok a nasledujem Gaju.
Začala pobehovať sem a tam po tráve, nezmyselne odbiehala a natešená ovoniavala všetky správy od šamstrov. Ako ľahučká víla v bielychšatočkách tancovala po lúke rozsievajúc svoje voňavé psaníčka na všetky strany,ocikanie sem, ociknie tam, parfém tu, správa tam. Takmer akoby jej k tomu hralivalčík. Písala dôkladne a s úhľadným rukopisom ako sa na dámu patrí,nevynechala žiaden dôležitý míľnik, kde sa zvyčajne zastavia jej chlapci.Všetkým treba dať na známosť, že princessa Gaja zo Sengetova je pripravenáoddať sa hrám zasnúbenia a lásky a kto prvý príde s bielym obojkom, tomu bude prvému hodená z búdy na treťom poschodí biela kostička.
Nefičím na ničom, fakt.
Dorazili domov. Gajka ešte stihla zapískať naprstoch na psa na druhej strane prechodu a hoci to už nebolo chovanie dámy,čert ber spôsoby, keď si ju pes nevšimne hneď, ide do tuhého. Pobalila som sa dopráce a Gaja sa postavila predo mňa s otázkou v očiach, prešľapla na prednýchlabkách a dvakrát švihla chvostom. Nie Gajka, zase až poobede, povedala somjej. Pochopila a s výrazom "Aspoň som to skúsila" odbehla. Ja som z dlážkyutrela rubínovú valentínsku kvapku, čo po nej ostala a pripravila som na botníksprej pre háravé sučky. Budem ho potrebovať.
