Tak v tomto si nie som celkom istá. V hlave bordel. (Nepripustím si iné ako organizovaný chaos)! Veľa, veľa otázok (podotýkam nezodpovedaných)sa tam hemží. Myslím, že keď to ešte nejakú dobu takto bude, môj mozog začne vykazovať aj elementárne funkcie. Už teraz sa prehrieva...hard disk je preplnený. Víkendový reset nestačí, aj keď je často opakovaný a ozaj poctivý.
Som žena = domýšľavá. Hneď robím závery. Preto to musím rozoberať dookola s kamoškami a tiež s niekoľkými kamarátmi. Viete, všetko záleží od uhla pohľadu. Aj toto. A viac hláv, viac rozumu. A ja rozhodne nechcem aby som o nejaký ten uhol prišla. Stávajú sa mi čudné „náhody" s tým mojím „asimilovaním". Ja tvrdím, náhody neexistujú! Sakra veľa rozmýšľam...nie nad dvoma, troma... ale presne nad tým jedným jediným. Ráno, na obed aj večer. A dnes sa mi aj snívalo, neviem čo presne, ale zobudila som sa veselá, tak sa mi určite ešte aj do sna vopchal. A cesta domov? Celý čas čučím na oblohu a rozplývam sa nad obláčikmi. (Tak toto sa mi dávno nestalo!) A tá hudba čo počúvam? Sladká - presladká! Až to nie som ja! A takto sa to so mnou vlečie už dobrých pár mesiacov. No a tak sa nám (mne a mojím konzultantom) zdá, že nie že AsiMILUJEM ale určite MILUJEM!
Takže jedna z mnohých otázok je zodpovedaná. Ja MILUJEM, nie len ASImilujem. Ale čo ON? Čo ja? Som Asimilovaná? Milovaná? Alebo nemilovaná? ( Som KOMPLIKOVANÁ...niekedy sama potrebujem k sebe manuál alebo výkladový slovník ). Neriešim...čas ukáže. Jedno je isté, ja milujem a to ma robí veľmi šťastnou. Veď na to nepotrebujem ani povolenie, ani nič.
Idem to ja pre istotu prebrať ešte s Aňou. Možno v tom má predsa len jasnejšie.
