Čítam od prvej strany po poslednú, rýchlo, nech to mám čím skôr za sebou a môžem v škole povedať áno, prečítal som tú knihu. Aj toto je realita mnohých detí.To, že sa niektorým deťom dnes čítať veľmi nechce nie je nič nové a ani prekvapujúce. Čo si ale mnohí neuvedomujeme je fakt, že veľa detí efektívne a zmysluplne čítať ani nevie, o čom svedčia slabé výsledky z úloh zameraných na porozumenie.
Ako naučiť deti čítať efektívne?
V prvom rade je dôležité uvedomiť si, že sa to nestane zo dňa na deň, ale je to dlhodobý proces. Práve preto sa nemôžeme spoliehať na žiakov samotných, ale musíme im v tom pomôcť. Najskôr ich musíme motivovať k čítaniu. Upustime z nekonečného tlačenia na povinnú literatúru a dajme im možnosť voľby. Ak ich chceme naučiť, ako pracovať s dlhým textom, musia začať s knihou, ktorú si vyberú sami. A práve na takom texte im ukážeme príklady čitateľských stretégií, medzi ktoré patrí napríklad čítanie medzi riadkami.
Ja som v septembri povedala žiakom, že si majú vybrať jednu ľubovoľnú knihu, ktorú ešte nečítali a nepoznajú jej obsah. Podmienka bola len jedna – aby to bola epická próza v slovenskom jazyku. Každý si nakoniec knihu vybral, hoci v pár prípadoch sme po týždni knihu zmenili, pretože danému žiakovi nesedela.
Číítanie medzi riadkami
Čítanie medzi riadkami je jednoducho povedané hľadanie toho, čo autor nehovorí v texte priamo, ale len naznačuje. Žiaci majú tendenciu text rýchlo prečítať a zameriavajú sa na to, čo je v texte jasne napísané bez toho, aby hľadali súvislosti a skrytý význam v slovách.
Takáto aktivita si vyžaduje pomoc od učiteľa, pretože nie každý žiak si s ňou vie hneď sám poradiť. Úlohou žiakov je po prečítaní textu vysloviť nejaký výrok či myšlienku, ktorú autor nenapísal do textu priamo, ale ju len naznačil. Každý výrok však musia vedieť podporiť argumentami – dôkazmi z textu. Aby to neboli len abstraktné pojmy, môžeme deťom rozdať malé stopy - nohy, ktoré si ku každému dôkazu nalepia.
Siluety literárnych postáv
Ďalšou skvelou aktivitou, ako povzbudiť žiakov premýšľať o postave komplexne je silueta literárnej postavy. Žiaci si môžu nakresliť vlastnú alebo im rozdáme pripravenú šablónu. Úlohou žiakov je odpovedať na otázky pri jednotlivých častiach tela:
- HLAVA: O čom postava rozmýšľa? Aké problémy rieši?
- ÚSTA: Ako sa postava vyjadruje? Akú používa slovnú zásobu? Ako sa správa k ostatným postavám?
- SRDCE: Aký je charakter postavy? Aké má vzťahy s ostatnými postavami?
- RUKY: Ako postava počas deja koná? Čo robí postavu jedinečnou?
- NOHY: Za čím si postava „stojí?“ O čo sa počas deja snaží? Aké sú motívy jej konania?
Story maps
Výbornou pomôckou po prečítaní príbehu sú aj story maps, teda príbehové mapky. Tie slúžia na sumarizovanie diela a jeho jednotlivých časí. Často sa stáva, že keď prejde určitý čas, žiaci si nepamätajú celý obsah diela. Aj v tomto im môžu príbehové mapky pomôcť a pripomenúť obsah prečítanej knihy. Story mapa obsahuje názov diela, meno autora, miesto konania deja, postavy a vnútornú kompozíciu diela – úvod, zápletka, vyvrcholenie, (obrat), záver.
Je len na nás, či budeme našich žiakov neustále tlačiť do čítania toho, čo ich nebaví alebo im pomôžeme nájsť cestu k literatúre inak. Do konca prvého polroka každý môj žiak dočítal knižku, ktorú si v septembri vybral a spätná väžba bola veľmi pozitívna. Pre niekoho to bola prvá prečtaná kniha v živote, pre iného nová záľuba či aktivita, bez ktorej si už nevie predstaviť deň. Momentálne pokračujeme v čítaní druhej knihy a naďalej objavujeme nové literárne svety.
