Audit účtovných výkazov, alebo aj finančný audit, je nezávislé overenie účtovných výkazov audítorom v miere dostatočnej na vyslovenie názoru, či predložené účtovné výkazy sú pravdivé a verné a či sú v súlade so zodpovedajúcimi predpismi.
Audítor vyjadrí svoj názor na účtovné výkazy prostredníctvom vyjadrenia výroku v audítorskej správe. Cieľom auditu je zvýšenie vierohodnosti účtovných informácií spoločností, ktoré zverejňujú účtovnú závierku. Odvodeným cieľom auditu je pôsobenie proti vzniku chýb a podvodov. Prenesene povedané audit napomáha priehľadnosti podnikania.
Finančné, respektíve účtovné výkazy, v slovenskej republike, označované ako účtovná závierka, sú dokumenty zobrazujúce finančnú situáciu účtovnej jednotky. V rôznych krajinách môžu existovať odlišné požiadavky na tieto výkazy, spôsobené ekonomickými, právnymi, historickými, kultúrnymi a spoločenskými odlišnosťami. Rozdiely môžu vyplývať aj z rozdielnych nárokov na prezentáciu informácií s ohľadom na veľkosť a povahu činnosti účtovnej jednotky. Preto je užitočné formulovať ciele finančného výkazníctva v súlade so svetovo uznávanými pravidlami.
V trhovej ekonomike si ekonomické subjekty bez ohľadu na organizačnú a právnu formu môžu samy určovať spôsoby účtovania (daňové, účtovné, finančné), spôsoby odmeňovania, výroby a predaja hotových výrobkov. To ale neznamená, že štát tieto procesy nijako neovplyvňuje. Jeho funkciou je jednoducho finančná a ekonomická kontrola. Nástrojom takejto kontroly sú povinné ročné audity. Úlohou auditu je v tomto prípade potvrdiť spoľahlivosť a úplnosť ukazovateľov vyjadrených v účtovných (finančných) výkazoch.
Skreslenie účtovnej dokumentácie so sebou prináša sankcie, no nielen zníženie daňových rizík je pre podnikateľov dôvodom, prečo sa obrátiť na nezávislých audítorov.
Úloha auditu je mimoriadne dôležitá. Umožňuje vám podať komplexný obraz o finančnej kondícii firmy, a to nielen o účtovnej závierke, teda identifikovať rezervy, riziká, načrtnúť perspektívy rozvoja s prihliadnutím na postavenie v odvetví a ekonomike ako celku.
Po ukončení kontroly sa vydá správa. Obsahuje znalecký posudok o úplnosti a spoľahlivosti premietnutia transakcií, finančných ukazovateľov, daňových poplatkov. Správa tiež poskytuje odporúčania na predchádzanie chybám a optimalizáciu výpočtov.
Nepriamy prospech z auditov má štát a jeho inštitúcie v tom, že pokiaľ je ekonomické prostredie transparentné a správanie právnických subjektov zodpovedné – má to pozitívny efekt v podobe zodpovednému výberu daní a ich správneho, transparentného vykázania. Taká je praktická skúsenosť vyspelých krajín Európy. Tam, kde štát povolil „opraty“ a zdvihol limity na výkon auditu, z povinnosti absolvovať audit „vypadlo“ veľké množstvo právnických subjektov. To sa postupom času prejavilo na negatívnom dopade na štátny rozpočet. U „vypadnutých“ daňových subjektov sa postupne znížila daňová disciplína ako aj objem platieb dovtedy „rešpektovaných“ daňových odvodov.
Celoeurópska profesijná organizácia Accountancy Europe, ktorej členom je aj Slovenská komora audítorov, združujúca 50 profesijných organizácií z 35 krajín a zastupujúca milión kvalifikovaných účtovníkov, audítorov a poradcov v rámci Európy, nie tak dávno realizovala podrobnú analýzu. V rámci nej porovnávala úroveň a vyspelosť jednotlivých krajín a vzťah k nastaveným limitom pre povinný audit a ako je regulovaná profesia účtovníctva. Bohužiaľ, Slovensko v rámci tohto porovnania vyšlo absolútne katastrofálne. Dopomohol mu tam na konci svojej vlády SMER a počas uplynulých dvoch rokov zmeny presadené zo strany SaS. Ich podstata je taká, že sa extrémne zdvihli limity povinného auditu. To znamená, že audítorskej previerke podlieha čoraz menej firiem. Sám prezident Slovenskej komory audítorov Milan Mozolák tvrdí, že na Slovensku je aktívnych a „funkčných“ množstvo firiem, ktoré keby boli kontrolované, resp. by boli regulovaní ich účtovníci, boli by už dávno mimo trh. Ako dodáva: „Žiaľ, žijeme na Slovensku a tu je takýto antisystém dlhodobo tolerovaný a vytváraný samotným štátom a jeho politickou mocou... Mrzí ma to o to viac, že napriek predvolebným deklaráciám, aj súčasná politická vládna garnitúra kontrolné, nezávislé a hlavne transparentné prostredie ešte viac okliešťuje a svojím spôsobom likviduje. Otázka je, v koho prospech sa to deje...“
Výsledkom je tak fakt, že v súčasnosti – aj vďaka opatreniam posledných rokov – podlieha na Slovensku povinnému auditu len 0,7% firiem z podnikateľského prostredia!!! Toto je nielen katastrofálne nízke číslo, ale poukazuje to aj na zvyšujúce sa riziko zlyhávania kontrolného prostredia a transparentnosti podnikania, objektivity a „čistoty“ ekonomického a podnikateľského prostredia. A to svete vyvoláva údiv, počudovanie a krútenie hlavou. Potvrdzujú to aj slová Milana Mozoláka: „Keď toto mizivé percento počul na nedávnom stretnutí audítorských komôr V4 v Prahe prezident IFACu Alan Johnson – najskôr tomu nechcel veriť a nakoniec sa čudoval, v akom „zvláštnom“ prostredí pôsobíme.“ Takže hor sa k znižovaniu priehľadnosti.
