Ukrajina zastavila prepravu ropy od medzinárodnej spoločnosti Lukoil so sídlom v Ruskej federácii na Slovensko a do Maďarska.
Lukoil má 30 projektov v zahraničí. Akcie spoločnosti sa v minulosti obchodovali na Londýnskej burze cenných papierov a Frankfurtskej burze cenných papierov. Manažment má len 30 % akcií, s ostatnými akciami sa dnes už obchoduje len na Moskovskej burze cenných papierov (MICEX). Odberateľom ropy od Lukoilu je koncern MOL (Magyar OL aj- és Gázipari Részvénytársaság).
MOL Group je nadnárodný podnik so sídlom v Maďarsku. Pôsobí v priemysle spracujúcom ropu, zemný plyn a skvapalnený zemný plyn (LNG). Spoločnosť vlastní tri rafinérie a dva petrochemické podniky. Okrem spracovania a obchodu s ropou, obchoduje so zemným plynom a LNG.
Firmá má sieť čerpacích staníc. Medzi dcérske spoločnosti MOL patrí aj firma Slovnaft.
V minulosti na politickej scéne zaznela z Trnavy informácia, že akcionármi MOL, sú maďarskí oligarchovia. Nie je to pravda, je to lož. Učastinármi akciovej spoločnosti sú zahraniční inštitucionálni investori, teda firmy vlastniace spolu 30,8%, Nadácia Maecenas Universitatis Corvini 10 %, Nadácia Mathias Corvinus Collegium 10 %. Nadácia nová Európa má 10, 49 %, zamestnanci 7,95%. Zvyšok akcií vlastnia banky ING z Holandska, OTP Bank z Maďarska, ale aj drobní investori nielen z Maďarska, ale aj z mnohých krajín sveta.
To, že akcie vlastní cez svoje nádácie aj vysoká škola Corvinus University, je model pochadzajúci zo Spojených štátov amerických. Tam majú mnohé vysoké školy nadácie, ktoré investujú do akcií podnikov, alebo dlhov štátov a firiem. Harvardova univerzita v USA sa môže pochváliť najväčším nadačným majetkom na svete, ktorý v roku 2023 dosiahol podľa jej výročnej správy 50,7 miliardy dolárov. Firmy tým pomáhajú vo financovaní vysokých škôl.
Preto vlastníctvo akcií MOL nadáciami vysokej školy, nie je nič nezvyčajné. S akciami a dlhopismi MOL sa obchoduje na Londýnskej burze cenných papierov, Budapeštianskej burze cenných papierov a Varšavskej burze cenných papierov.
Hlavným cieľom akciových spoločností, či už MOL, alebo Lukoil je dosahovať zisk. Obe vyplácajú dividendy. Akcionár má právo zúčastňovať sa na valnom zhromaždení. Na ňom môže hlasovať o tom, ako rozdelí zisk. Buď sa investuje do podniku, či kúpy iných podnikov, alebo sa zisk rozdelí medzi akcionárov. To znamená, že podnik vyplatí dividend tým akonárom, ktorí boli spoluvlasníkmi v deň valného zhromažednia.
Zastavenie dodávok ropy má svoje ciele. Jedným z nich je názor, že ak firmy z Ruskej federácie predajú menej ropy, oslabí to jej ekonomiku a zastaví vojenský konflikt na Ukrajine.
Kto si myslí, že tento cieľ sa naplní, sa hlboko mýli. Dôkazom toho je Mark Rich, majiteľ firmy, ktorý obchádzal všetky možné sankcie na svete. Iránsku ropu predával Izraelu, Španielsku v čase diktárora Francisca Franca Bahamondeho, či na Kubu keď na nej vládol Fidel Castro. Od neho sa Ruská federácia naučila obchádzať sankcie.
Pred zrušením apartheidu v Juhoafrickej republike, kde bola rasistická politika takzvaného oddeleného spolužitia obyvateľov rôznych rás. Na krajinu bolo uvalené embargo na dodávky ropy, a nielen. Firma Mark Rich & Co. predávala Juhoarfickej republike ropu zo Sovietskeho zväzu. Ropu nakladala v sovietskom čiernomorskom prístave Novorossisjk.
V Stredozmenom mori zmenil tanker vezúci ropu názov, vymenil registračné formuláre, odpojil vysielačky. Zmizol z dohľadu. Vysokí predstavitelia Sovietskeho zväzu sa tvárili, že nič nevedia. Ale vedeli. Dostali doláre a boli spokojní. Mark Rich ropu vymieňal za diamanty. Podľa jeho autobiografie Ropný kráľ zarábal na bareli najmenej 10 USD. Nomen omen Rich sa prekladá ako Bohatý. Jeho firma sa stala základom pre vznik globálneho gigantu Glencore, ktorý obchoduje so surovinami
Všetky sankcie sa dajú obísť. Nielen v minulosti, ale aj v súčasnosti. Stačí na to mať chochmes, čo je ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať. Ruská federácia má dnes tankery registrované v iných krajinách, napríklad v Hong Kongu, či Saudskej Arábii. Ropa sa prečerpáva z tankera do tankera. Ruská federácia mnohé doláre utŕžené za predaj ropy uchováva na účtoch zahraničných firiem, ktoré sú registrované v daňových rajoch. Za ne si môže kúpiť tovary, na ktoré je uvalené embargo.
Ruskú ropu kupuje India a Čina. Obe krajiny spolu 80 % ruského vývozu ropy. Mierne nakupuje Turecko. Benzín z ruskej ropy vyrobený v Indii sa predáva do Spojených štátov amerických. Turecko z ruskej ropy vyrába benzín, ktorý zaplavil celý európsky trh. To však nikomu nevadí.
Ruskú federáciu nie je možné vyradiť z globálnej ekonomiky. Nikto ju nevyhodil ani z organizácie Krajin exportujúcich ropy, teda OPEC +.Takú predstavu môžu mať len ľudia, ktorí nevedia ako funguje globálna ekonomika a ropný kartel OPEC+.
Z vyššie uvedeného vyplývajú dva závery:
Prvým záverom je to, že žiadna politická strana, a nedajbože, jaj že bože, ani len slovenská, nemôže zasahovať do činnosti stopercentne súkromného podniku. Nemá ani jednu jeho akciu. Môže len určiť výšku daní.
Vo verejnom priestore zazneli názory, že Slovenská republika by mala zasiahnuť a primäť Slovnaft k niečomu. Je to nezmysel. Podnik bude robiť to, čo je pre neho výhodné. Objavil sa aj názor, že vláda Slovenskej republiky by mal Slovnaft od MOL odkúpiť. Milý Čitateľ! Ak budete Vy vlastniť súkromný ziskový podnik, predate ho? Určite nie. To môže povedať len hlupák.
Druhým záverom je to, že na stredných vysokých školách, kde študovali verejne činné osoby, nezískali poznatky o trhovej ekonomike.
Za socializmu bola anekdota. Stoja dve babky na tržnici na nábreží rieky Hron v Banskej Bystrici. Predávajú reďkovke a mrkve. Jedna babka sa pýta druhej. A čo poviete na krajského tajomníka.? Tá duhá, odpovedala: "Aj veru veľa rozumu mám, aľe ej veru, sprosťjeho.
P. S. Ospravedlňujem sa za prípadné preklepy.
