Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
Podľa ILO sa na základe ukazovateľa “priemerná mzda nedá pochopiť to, “ako sa priemerná mzda rozdeľuje podľa rôznych kategórií zamestnancov v mnohých krajinách sveta.”
Medzinárodná organizácia tvrdí, že “nerovnosť v platení za prácu sa v posledných desaťročiach prehĺbila.” Z hlavnej analytickej správy ILO vyplýva, že nerovnosť v mzdách odráža “individuálne a výrobné” rozdiely medzi pracovníkmi a veľmi veľké prehlbovanie nerovnosti núti k obavám jeho negatívneho scoiálno-ekonomického dopadu. Ako konštatuje správa, rastúca nerovnosť v mzdách a v príjmoch domácností často koreluje so znižovaním miezd.
V posledných rokoch kvôli ochrane zamestnancov s nízkymi mzdami a znižovaniu nerovnosti v mzdách sa zaviedol mechanizmus definovania minimálnej mzdy. ILO konštatuje, že ako vyplýva zo záverov posledných výkumov, adekvátna veľkosť minimálnej mzdy môže viesť k zvyšovaniu príjmov zamestnancov s nižšími príjmami, medzi ktorými sú najmä ženy. Zvyšovanie minimálnej mzdy nemá podľa výskumov a názoru ILO negatívny vplyv na trh práce. Podľa medzinárodnej organizácie by sa mala minimálna mzda určovať na základe vedeckých poznatkov, ale aj po vyčerpávajúcich rokovaniach medzi sociálnymi partnermi.
Minimálna mzda v roku 2018 v krajinách V4
| Krajina | Mzda v národnej mene | Prepočet na EUR | Medziročný nárast v % |
| Česká republika | 12 200 CZK | 475,80 EUR | 10,9 |
| Maďarsko | 138 000 HUF | 447,96 EUR | 8,2 |
| Poľsko | 2 100 PLN | 496,85 EUR | 5,0 |
| Slovenská republika | 480 EUR | 480 EUR | 10,3 |
Prameň: TREXIMA / EUROSTAT
