Veta „Na svete niet bezplatných raňajok“ má korene v XIX. storočí, keď majitelia výčapov a taverien robili reklamu bezplatným sendvičom. Každý čo prijal pozvanie sa rýchlo presvedčil, že nič nie je zadarmo. Ak si nekúpil nápoje a žiadal bezplatný sendvič, okamžite ho vyhodili.
Podľa článku Roberta Hessena Free Lunch v knihe Svet ekonómie (The World of Economics, Palgrave, MacMillan, 1991) napísal, že slovné spojenie sa objavilo v žurnalistike obdobia Nového údelu, anglicky The New Deal. Je to názov pre niekoľko programov zavedených počas rokov 1933-37 počas vlády prezidenta Franklina Delano Roosevelta v USA s cieľom podporiť, ozdraviť a zreformovať ekonomiku USA počas Veľkej hospodárskej krízy.
Veľká hospodárska kríza, alebo svetová hospodárska kríza, alebo Veľká depresia, bola celosvetová ekonomická kríza, ktorá začala obrovským prepadom akcií na americkej burze Newyorskej burze cenných papierov 24. októbra 1929 a trvala až do polovice 30. rokov XX. storočia.
Zmysel slovného spojenia „bezplatné raňajky“ bolo tvrdenie, že podstatou štátu blahobytu nie je nič iné ako ilúzia, pretože štát nemá svoje vlastné bohatstvo. Avšak môže len rozdeliť bohatstvo, ktoré vzalo občanom, alebo firmám prostredníctvom daní.
Každá politická, ekonomická, či filozofická myšlienka raz prejde testom. Tak to bolo aj začiatkom 70. rokov XX. storočia. Myšlienky dostali takú podobu, aby sa vošli na plagát, alebo nálepku, ktorá sa dala nalepiť na automobil.
Nové znenie sloganu „bezplatné raňajky“ dostalo v USA podobu v skratke TAANSTAAFL, čo je „there ain´t no such thing as a free lunch“, alebo "neexistuje nič také ako obed zadarmo".
Tento pojem sa stal populárnym aj vďaka komentárom amerického ekonóma Miltona Friedmana v týždenníku Newsweek.
Ani na Slovensku neexistujú obedy zadarmo. Občan ich zaplatí zo svojho osobného rozpočtu, alebo prostredníctvom daní, ktoré zaplatí do štátneho rozpočtu.
Obedy, vlaky, či dovolenky zadarmo, alebo bezplatne sú lož. Slová zadarmo, alebo bezplatne sú dôkazom neznalosti ekonomiky a ekonómie.
