Podľa iných kritérií totiž už ako keby nimi neboli, keďže na rozdiel od ďalších siedmych samosprávnych krajov nedostane ani euro na výstavbu nových nájomných bytov pre mladé rodiny, na vybavenie nemocníc a zdravotníckych zariadení špičkovými technológiami a prístrojmi, na opravy školských budov, ale ani na opravu jediného metra cesty prvej, druhej či tretej triedy či novú križovatku. Atď. Brusel a bývalá slovenská vláda, paradoxne sídliaca práve v Bratislave, „pamätali" na bratislavský región v Národnom strategickom referenčnom rámci na roky 2007 - 2013 „až" necelým percentom (presne 0,8 %) z celkového 11,36 mld (v €) balíka európskej pomoci Slovensku. V čom je potom fígeľ, že celé Slovensko môže siahať na stovky miliárd, len tí bratislavskí nie, aj keď rovnako platia dane?
Fígeľ prvý. Bratislavský región je v tzv. Klube bohatých EÚ. Ide o prvú skupinu, v ktorej majú regióny domáci produkt (HDP) na obyvateľa vyjadrený paritou kúpnej sily vyšší ako je 1,25 európskeho priemeru. Bratislavsko ho má 1,49 a z 268 európskych regiónov mu patrí v poradí 19 miesto. Klub bohatých znie síce pekne, ale pre nás nepravdivo. Eurostat ako štatistická inštitúcia EÚ má skresľujúcu metodiku. HDP vypočítava tak, že sčíta tržby právnických osôb, ktoré dosiahnu v konkrétnom regióne za určité obdobie a tie potom vydelí počtom obyvateľov. Výsledkom je „spotrebiteľská sila" obyvateľa regiónu. Mnohé obratom významné firmy sídlia práve v Bratislave, ale podnikajú po celom Slovensku... A tak obyvatelia Bratislavska sú viac než trikrát bohatší ako ostatné Slovensko. Košičania, Trenčania, Žilinčania netušia, že výkony, ktoré sa uskutočňujú a dosahujú a hodnoty zostávajú v sa však vykazujú v Bratislave. Bratislavčania tak štatisticky „bohatnú" a ostatní „chudobnejú". Odmenou za takéto iluzórne bohatstvo je únijný trest. Kto má už spomínaný domáci produkt na obyvateľa vyšší ako je 1,25 európskeho priemeru, má zablokovanú cestu k európskym peniazom.
Fígeľ druhý. Bratislavský región a jeho rozvoj obetovala predchádzajúca vláda za odstavenie atómky V1 v Jaslovských Bohunicach. Len 200-euromiliónová kompenzácia bola drahou daňou za stratu energetickej sebestačnosti, ale i prijatie podmienok, že pokiaľ ide o čerpanie eurozdrojov, potom celé Slovensko môže všetko, len Bratislavský kraj niečo, alebo vôbec nič. Iné krajiny dokázali pre svoje bohatšie regióny vyjednať niekoľkoročné prechodné obdobia, počas ktorých sa rovnocenne s ostatnými regiónmi uchádzali o európske peniaze. Napríklad Viedeň. S priemerom 1,66 je síce na ôsmom mieste, ale priemerný príjem Viedenčana je štyri až päťkrát vyšší než príjem obyvateľa Bratislavska.. Alebo Írsko - to dokonca nedelilo svoju krajinu na regióny, ale vystupovalo ako celok (na úrovni NUTS II) vrátane svojho hlavného mesta. To je odpoveď o Klube bohatých bruselskému Eurostatu.
Fígeľ tretí. EÚ je dnešnej krízovej situácii ústretové, je čas prehodnotiť Národný strategický referenčný rámec a umožniť Bratislavskému kraju, aby sa tiež mohol uchádzať v niektorých operačných programoch o finančné zdroje. Lebo čo sa nevyčerpá, to prepadne. Každý operačný program má finančný objem i obdobie na predkladanie projektov. Čo tak určiť istú kritickú objemovú hranicu, ktorá ak sa do určitého termínu projektmi nenaplní, potom sa otvoria možnosti aj Bratislavskému kraju? Ak sme solidárni k iným krajom pokiaľ ide o čerpania eurofondov, mala by nám to kompenzovať vláda. Napokon aj v jej Rade pre regionálny rozvoj odznelo, že Bratislavský kraj začína strácať. Doteraz sme boli sebestační, vnútorné zdroje sa však vyčerpávajú. Veď cesty u nás neslúžia len našim obyvateľom, ale aj Stropkovčanovi či Žilinčanovi, ktorý do hlavného mesta príde pracovne či ako turista. Nejedna náročná operácia na záchranu života končí na špecializovanom pracovisku práve v Bratislave. V nej študuje vari toľko vysokoškolákov ako dohromady vo všetkých ostatných mestách na Slovensku. Atď.
Fígeľ štvrtý. Ak sa nič nezmení, v roku 2014 vyhodnotí Eurostat Bratislavský región opäť na 19 mieste. Len odzadu. V piatej skupine, v „Klube chudobných".
