Otvoríte obálku a vypadne na vás poštová zloženka a list. Zloženka je rovno vypísaná s vašimi údajmi a sumou, prijímateľom, skrátka je tam všetko. Už len ísť na poštu a zaplatiť. Koľko? Bez mála sto eur. Ale za čo?
Pozriete sa na list a ten má veľkými písmenami v hlavičke uvedené, že sa jedná o slovenský register firiem (prípadne obmena takéhoto názvu). Sídlo má v Bratislave. No keď je to slovenský register a sídli v Bratislave - to už je vážne!
Nedostane sa vám žiadneho oslovenia. Rovno in medias res sa tučnými písmenami dozviete, že ak nepoužijete pri platbe priložený šek, máte použiť ako variabilný symbol vaše IČO. V texte listu je veľmi oficiálnym, ba priam úradníckym štýlom napísané, že zaplatením poplatku akceptujete navrhnutý zápis do tohto slovenského registra, a že ten obsahuje zápisy o činnosti fyzických a právnických osôb uvedených v Obchodnom registri (ďalej len ORSR).
Posledný odstavec vás informuje o tom, že navrhované znenie zápisu do slovenského registra firiem bude obsahovať informácie uvedené pri zápise do ORSR. Tam, kde sa bežne dáva v liste podpis a pečiatka, nájdete opäť tučnými písmenami vytlačené, že sa jedná o poplatok do slovenského registra firiem, a že celková suma je bez mála sto eur. A pečiatka.
Moment. Poďme ešte raz.
Pod veľkou hlavičkou s názvom registra je ešte raz názov registra, tentokrát s menšími písmenami a skratkou s.r.o na konci. Slovenský register je s.r.o-čka? Prečítajme si pozornejšie byrokratickú hantýrku ešte raz, a dozvieme sa, že sa jedná o zápis a ponuku. Pozrieme si znovu pečiatku a zistíme, že tá je čierna. Je pekná a pravidelná a hlavne bez podpisu a bez nejakého mena. Je vytlačená. V päte listu sa nachádza upozornenie, že list predstavuje obchodnú ponuku a nie úkon verejného registra.
Je náhoda, že obchodná ponuka o zápis do nejakého registra s.r.o-čky sa veľmi ponáša na oficiálny dokument z verejného registra? Nie.
Zoberme si stavbára Milana. Milan chodí na stavebné fušky kade-tade a je nútený založiť si živnosť. Pani úradníčka naňho riadne naziape, že prečo si prišiel založiť živnosť a nevie, ako to prebieha. Ale zľutuje sa nad ním a Milan je živnostníkom. Zakrátko dostane svoje živnostenské oprávnenie a kartičku z daňového úradu. A ešte jeden list. Zápis do slovenského registra firiem.
Prvé, čo mu skrsne v hlave je, že tá byrokracia okolo založenia živnosti je tak zamotaná, že tam je ešte nejaký ďalší poplatok za registráciu. Milan už musí budúci týždeň cestovať do Trenčína stavať miestnemu podnikateľovi dom a chce to mať na poriadku. Zoberie zloženku a zaplatí. A to je smutný koniec príbehu, lebo vyhodil z okna takmer sto eur.
Môj názor je, že sa nejedná o peknú obchodnú praktiku, ale formulka na konci, že si to nemáme zamieňať s úkonom verejného registra vec právne zrejme ošetrí. Čo tu zmôže SOI, či iná inštitúcia neviem. Je to hlavne na ľuďoch a ich sedliackom rozume:
Dôležité dokumenty od štátu chodia vždy doporučene alebo s modrým lístkom
Štát nemá s.r.o-čku
Pečiatka nie je vytlačená, je obvykle červená a rozmazaná a podpísaná
Koniec príbehu pobaví. Ak sa pozrieme na celú túto záležitosť ako na obchodnú ponuku, čo zaplatením poplatku ako firma získam? V liste sa píše, že tento register slúži na uspokojenie rastúceho dopytu po informáciách o potenciálnych nových obchodných partneroch. Neviem ho však nájsť cez vyhľadávač na internete. Naťukám si teda ručne webovú stránku do vyhľadávača. Skutočne existuje. Ponúka vyhľadávanie v registri. Prekvapí ma, že tu nie sú nijaké kategórie, len výzva nech zadám kľúčové slovo a zaškrtnem jeden z krajov. No nech zadávam čokoľvek, jedinú firmu sa mi zobraziť nepodarí.
Znovu odporúčam čítať čo mi chodí poštou a nedať na prvý dojem a dúfam, že príbehov ako je ten Milanov bude čo najmenej.
