Testovanie bolo na čisto dobrovoľnej báze a podmienkou pre účasť bolo mať prihlásený pobyt vo Viedni a rakúske sociálne poistenie.
K dispozícii bolo online prihlasovanie na konkrétny dátum a čas. Prísť sa dalo aj bez termínu, no ja som sa rozhodol si ušetriť prípadné čakanie a vypisovanie formulárov na mieste. Web bol prehľadný a prispôsobený aj telefónom, bohužiaľ sa v prvé dni stal terčom útoku hackerov.
V čase keď som sa prihlasoval už bolo všetko bez problémov. Vyplniť bolo potrebné meno, dátum narodenia, číslo sociálneho poistenia, bydlisko vo Viedni a kontakt - stačil aj e-mail. Po zvolení miesta a termínu prišlo potvrdenie s inštrukciami a čiarovým kódom. Vziať si bolo potrebné preukaz totožnosti a potvrdenie o prihlásení na test (resp. mať pripravený čiarový kód v telefóne). Prosili minimálne 2 hodiny pred odberom nejesť a polhodinu nepiť. Ďalej nasledoval popis, ako bude prebiehať testovanie a kam sa presne dostaviť.
Ako miesto som zvolil výstavisko Messe Wien, konkrétne halu A. Na výber bola ešte Hala C. Vo výstavisku som nikdy nebol, tak prečo aspoň takto nenakuknúť. Dostavil som sa podľa šípok k ohradenému vonkajšiemu koridoru k hale A, kde už prichádzali z rôznych strán vychádzkovým tempom ľudia. Žiaden stres, nervozita, naokolo pár policajtov dohliadajúcich na poriadok. Pracovníčka pri vstupe každého pozdravila a dala zabalený FFP2 respirátor. Prosila, aby sme si ho nasadili. Vymenil som ho so svojim slovenským, ručne šitým rúškom. Prepáč babi.
O pár metrov ďalej rozdávali papier s inštrukciami. Vyzeral takto:
Spredu nič prekvapivé, zozadu inštrukcie čo robiť v prípade pozitívneho, resp. negatívneho výsledku testu. Pri pozitívnom výsledku anti-génového testu sa rovno na mieste spravil PCR test a muselo sa ísť domov do karantény počkať na výsledok. Vyhodnotenie trvá približne 3-4 dni a výsledok pošlú SMS správou. Ak sa potvrdí prítomnosť vírusu, povinná je 10 dňová domáca karanténa. V opačnom prípade karanténa končí.
Pred vstupom do haly boli stojany s dezinfekciou na ruky, ktorú sme využili a bol som dnu. Keď niekto na dezinfekciu zabudol, vojak slušne poprosil o jej použitie. Vnútro haly bolo príjemne vyhriate. Priestor bol obrovský - ľudí na druhom konci bolo ledva vidieť. Po podlahe sa rôznymi smermi rozbiehali žlté a modré čiary, ktorých sa bolo potrebné podľa príkazov personálu držať. Ľudia boli zadeľovaní podľa toho, na ktorom stanovisku bola zrovna voľná kapacita. Na tomto bode sa dalo požiadať, ak niekto z nejakého dôvodu chcel odber z hrdla a nie z nosohltanu. Vtedy bol človek poslaný na iné stanovisko, špecializované na tento typ odberov.
Na ďalšom bode ma vojak zastavil. Kolega mu zdvihnutou rukou z druhého konca dlhej čiary dal znamenie, že odberné stanovisko je voľné a mohol som pokračovať.
Pri stolíku s dezinfekciou, perami a formulármi sa ma spýtali, či som sa prihlásil online. Po mojej kladnej odpovedi som bol požiadaný o chvíľu strpenia a zakrátko si ma od stola zavolali a z môjho telefónu s potvrdzovacím e-mailom odsnímali čiarový kód. Predložil som občiansky a prešiel k zdravotníčke. Tá jediná na sebe mala celotelový ochranný oblek, ostatní mali len rúška a trio medikov vyhodnocujúcich za stolom testy mali len jednorazové zástery, respirátory a tvárové štíty. Zdravotníčka popriala dobrý deň, požiadala aby som respirátor dal dole a hlavu na stoličke dozadu. Po odbere mi do ruky dali číslo a poslali ma počkať obďaleč, kde boli miesta na sedenie.
Tesne pred zahlásením môjho čísla sa vojaci dávajúci výsledky vymenili. Pracovníci sa na pohľad často striedali a zašli si na kávu alebo niečo zjesť. Potmavší vojak vytlačil papier a zahlásil moje číslo. Na chvíľu som stŕpol, lebo nikomu papier netlačili, ale bolo to len preto, lebo som sa prihlásil online. Výsledok testu bol negatívny. Poďakovali za účasť a popriali pekný deň.
Vonku som si už mohol dať rúško dole a v pojazdnom stánku som si dal kávu.
